ROZHOVOR: Prirovnávali ju k Trumpovi, vyčítali hulvátskeho otca. Uškodí Le Penovej Putin?
Francúzsko našich detí verzus Francúzsko včerajška. V 2. kole prezidentských volieb sa proti sebe postavia úradujúci prezident Emmanuel Macron a krajne pravicová líderka Marine Le Penová. Kto obsadí Elyzejský palác? Vyberú si Francúzi Macronove avizované reformy alebo podporia kandidátku, ktorá má blízko k Putinovi? O tom, aké nástroje kandidáti zvolili, a čo by mohlo rozhodnúť u voličov, sme sa zhovárali s politológom Michaelom Augustínom.
V rozhovore sa dočítate:
- či sa Le Penová pred voľbami priznáva k Putinovi,
- na čom si Macron postavil kampaň,
- či sa Le Penová snaží zjemniť svoj imidž,
- čo rozhoduje u francúzskeho voliča,
- aká budúcnosť čaká Franúczsko s Macronom a aká s Le Penovou.
Politológ Michael Augustín pôsobí ako prodekan pre rozvoj a odborný asistent na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave a ako vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV.
Ako vyzerá budúcnosť Francúzska v podaní Macrona a ako v podaní Le Penovej?
Keď Macron ohlasoval svoju kandidatúru, vyhlásil, že chce budovať Francúzsko našich detí a nie reprodukovať Francúzsko nášho detstva. Inými slovami, je presvedčený, že nie je možné vrátiť sa do Francúzska polovice 20. storočia: Francúzska bez prisťahovalcov, založeného na homogénnych kultúrnych koreňoch, Francúzska, ktoré ekonomicky prosperuje, je ekonomickou i politickou veľmocou a môže v globálnej politike hrať sebavedomú sólovú partiu. Le Penová do istej miery čerpá z určitého spomienkového optimizmu na Francúzsko „včerajška“, a snaží sa voličov presvedčiť, že je možné sa k takémuto Francúzsku vrátiť. Uvedené videnie sveta sa v rôznych nuansách odzrkadľuje v mnohých bodoch ich politického programu.
Aký je francúzsky volič? Čo u neho vždy nakoniec rozhodne?
Nedávny vývoj mierne poprehadzoval politické priority Francúzov. U väčšiny z nich sa na prvé miesto dostala otázka kúpnej sily obyvateľstva, najmä v spojitosti s infláciou, ktorá dnes trápi Európanov, a pochopiteľne, vojenský konflikt na Ukrajine. To boli hlavné otázky kampane pred prvým kolom volieb. Tradičné témy, ktoré obvykle francúzskym voľbám dominujú, ako terorizmus, vnútorná bezpečnosť, sekularizmus či otázky spolužitia migrantov a väčšinovej populácie, išli do úzadia.
Väčšina prezidentských kandidátov vo svojich programoch navrhovala úplný odchod Francúzska z NATO alebo odchod z veliacich zložiek. Zmenila sa rétorika kandidátov po tom, ako Rusko vtrhlo na Ukrajinu? Otočili pred voľbami?
Nie, takéto obraty sa u kandidátov nekonali. Je pravda, že osem z dvanástich kandidátov požadovalo zníženie angažovanosti Francúzska v NATO. Sám Macron v minulosti NATO kritizoval, hovoril, že sa nachádza v stave „mozgovej smrti“ a prichádzal s ideou vzniku spoločnej európskej armády. Francúzsko už raz vojenskú štruktúru NATO opustilo – v roku 1966 o tom rozhodol prezident Charles de Gaulle. Do určitej miery ide u kandidátov o tradičný politický folklór, s cieľom odkazovať sa na gaullistické dedičstvo. Jednak v duchu určitej skepsy voči štruktúram NATO, ale predovšetkým ako kľúčový krok k tomu, ako podľa nich urobiť Francúzsko skutočne nezávislým.
Marine Le Penová musela do konca pred voľbami skartovať letáky, kde pózovala s Vladimirom Putinom. Ako Le Penová zareagovala na ruskú inváziu na Ukrajine? Priznáva sa ešte k Putinovi?
Tým, že nejaký politik skartuje svoje fotografie s iným politikom ešte neznamená, že tým zmaže všetko, čo kedy povedal. Ťažko zabudnúť na to, ako Le Penová v minulosti popierala anexiu Krymu a šírila naratív Kremľa. Na ruskú inváziu na Ukrajine však Le Penová zareagovala podobne ako politici hlavného prúdu – minimálne v tom, ako sa postavila za prijímanie ukrajinských utečencov. Sú tam, samozrejme, isté výhrady – apeluje na primárne diplomatické riešenie a na to, aby sa Francúzsko nezapájalo do konfliktu vojenskou podporou Ukrajiny.
Je typické pre Európu, aby na čele krajne pravicovej strany stála žena alebo je Marine Le Penová skôr výnimkou?
Le Penová nie je výnimkou, aj keď je určite najvýraznejšou tvárou. Spomeniem Piu Kjærsgaard, ktorá v 90. rokoch zakladala a viedla Dánsku ľudovú stranu, Giorgiu Meloni, líderku strany Bratia Talianska. V populistických stranách na celom kontinente sa do vedúcich úloh dostáva nová generácia nahnevaných bielych žien. Je to prípad AfD v Nemecku, ale aj inde. Skrýva sa v tom určitá dávka perverznosti: odmietajú feminizmus ako nástroj ľavice, ustupujú od otázok rovnosti, rodových kvót. Na druhej strane obhajujú práva žien a to najmä v spojitosti s moslimskou komunitou, ich kultúrnymi tradíciami a kritikou imigrácie.
Politológ Jacques Rupnik po voľbách 2017 povedal, že Le Penovú potopil jej štýl a lá Donald Trump, keďže využívala vo svojich prejavoch útoky, nadávky a nič z toho, čo chce urobiť. Le Penová začala v rámci tohtoročnej kampane zverejňovať z času na čas na Instagrame aj fotografie so šteniatkami alebo mačkami. Snaží sa zjemniť svoj verejný imidž?
Je to súčasť dlhodobej komunikačnej stratégie od roku 2011, tzv. dediabolizácie, keď nahradila na tomto poste svojho otca, často vnímaného kontroverzne aj pre jeho hulvátske vystupovanie. Napokon, podpora, ktorú odvtedy dosahuje vo voľbách, je bezprecedentná. Zlepšovanie jej osobného imidžu ide teda ruka v ruke so snahou urobiť Národné združenie masovým hnutím a voliteľnou, široko akceptovanou stranou.
Le Penová kandiduje za prezidentku už po tretí raz, v každých voľbách dosiahla lepší výsledok ako v tých predchádzajúcich, no víťazstvo je to zatiaľ neprinieslo. Mení svoj program? Pritvrdzuje rokmi alebo je jej program miernejší?
Azda najväčšou programovou premenou Le Penovej bol obrat k sociálnym témam, k problémom pracujúcich. Tým získala pod svoje krídla časť elektorátu ľavicových strán. Dnes sa už tak presvedčivo nevyjadruje ani k otázke vystúpenie Francúzska z eurozóny alebo EÚ. Hoci sa snaží pôsobiť stále umiernenejšie, a mnohí ju už vnímajú ako političku hlavného prúdu, mnohé časti jej programu idú stále proti základným demokratickým a republikánskym princípom.
Emmanuel Macron sa pokúsi obhájiť prezidentský post. Pre kandidáta je obhajoba kresla zrejme o čosi zložitejšia, ľudia už poznajú jeho postoje, smerovanie, majú ho už trochu prečítaného. Na čom si Macron postavil tento raz svoju kandidatúru?
Predovšetkým na obraze politika-štátnika, ktorý koná, manažuje. Najmä v tom, ako aktívne sa snaží vystupovať v rusko-ukrajinskom konflikte. Macron ako úradujúci prezident doteraz neviedol štandardnú kampaň. Do programu však zaradil viaceré veľké reformy, ktoré sa mu v tomto období nepodarilo dotiahnuť do konca, napr. dôchodkovú reformu, reformu volebného systému či veľkú inštitucionálnu reformu fungovania zákonodarného zboru.
Macron predbehol Le Penovú v 1. kole o vyše 4,5 %. Očakávali ste, že sa takto skončí prvé kolo volieb alebo vás výsledok prekvapil?
Popravde, pripúšťal som, že ten rozdiel môže byť ešte tesnejší. Naznačoval tak trend prieskumov v posledných dvoch týždňoch pred voľbami, odstup medzi nimi sa stále zmenšoval. A nevylučoval som ani scenár, že by sa v druhom kole namiesto Le Penovej ocitol Jean-Luc Mélenchon. Z hľadiska určitej štatistickej chyby to nebol až tak nepravdepodobný scenár. Napokon, vidíme, že ten rozdiel medzi ním a Le Penovou bol veľmi tesný. Keď sa už výsledné čísla veľmi nehýbali, určite jej odľahlo.
Najlepšie výsledky dosiahli v podstate známe mená, ktoré sú na scéne dlhodobo. Sú Francúzi takí konzervatívni, že nie sú ochotní dať šancu novým menám?
To, že sa v roku 2017 stal prezidentom republiky politický nováčik, bývalý minister hospodárstva, ktorý dovtedy nepôsobil v žiadnej demokraticky volenej funkcii, svedčí o tom, že Francúzi v tomto až takí konzervatívni nie sú. Napokon, aj v týchto voľbách Francúzi opäť odmietli kandidátov tradičných politických síl Piatej republiky. Anne Hidalgo, kandidátka Socialistickej strany, je pritom dvojnásobnou starostkou Paríža a Valérie Pécresse, kandidátka pravicových Republikánov, je úspešnou regionálnou političkou. O päť rokov, keď bude potrebné ponúknuť voličom iného kandidáta, môže podobnou, ak nie ešte ťažšou personálnou krízou prechádzať aj Macronove hnutie Republika vpred, ktoré je stále predovšetkým stranou Emmanuela Macrona.
Na Macronovu stranu sa po 1. kole postavila väčšina neúspešných protikandidátov. Jean-Luc Mélenchon dokonca povedal, že Le Penovej nesmú dať jeho voliči ani jeden hlas, no jasne sa nepostavil ani za Macrona. Čo je za jeho postojom k Le Penovej?
Mélenchon je kandidát ľavice, skôr radikálnejšie vyhranených ľavičiarov. Aj keď sú otázky, v ktorých Mélenchon a Le Penová nachádzajú prieniky, ide o ideologických nepriateľov, ktorí stoja na opačných brehoch politiky. Medzi ním a Le Penovou neexistuje žiadny druh nejakých sympatií alebo spriaznenosti. To isté platí o jeho vzťahu s Macronom. Nemôže si dovoliť povedať, že Macron je jeho priateľ, ktorého teraz v dobrej viere podporí, v skutočnosti ním zrejme ani nie je. Mélenchon je francúzsky Jeremy Corbyn, politický outsider, a na tomto svojom imidži si zakladá.
Po Veľkej noci, 20. apríla, čaká Macrona a Le Penovú veľká televízna diskusia. S čím pôjdu do debaty kandidáti? Aké témy podľa vás vytiahnu tesne pred finále?
Le Penová sa bude snažiť presvedčiť Francúzov, že druhé kolo volieb je referendom proti Macronovi, s cieľom apelovať aj na nevoličov, aby prišli vyjadriť svoj názor proti Macronovi. Macron sa zasa bude spoliehať na republikánsky front, teda na širokú antilepenovskú koalíciu a bude vyzývať k tomu, aby Francúzi nedopustili víťazstvo krajnej pravice. Macron môže Le Penovej vyčítať vzťah k Putinovi, Le Penová zasa môže Macronovi pripomenúť kauzu s americkou konzultantskou spoločnosťou McKinsey. Neočakávam vecnú diskusiu, bude sa to skôr niesť v duchu vymedzovania sa jedného kandidáta voči druhému.
Druhé kolo francúzskych prezidentských volieb je naplánované na 24. apríla 2022.