ROZHOVOR: Orbán môže vrátiť do hry rétoriku o "Veľkom Uhorsku", myslí si politológ
Orbánov Fidesz neprekvapil, predvolebná koalícia Pétra Márki-Zaya zrejme doplatila na svoj ideologický mišung. O zdvihnuté obočia politológov sa postaralo krajne pravicové Hnutie naša vlasť, ktoré maďarskí voliči dostali do parlamentu. V povolebnej budúcnosti nemožno vylúčiť ani vyostrenie vzťahov Slovenska a Maďarska. Viktor Orbán posilnený domácou podporou by totiž opäť mohol začať vyvolávať vášne s rétorikou o Veľkom Uhorsku. Zabetónuje sa Orbán na premiérskej stoličke? V rozhovore sme sa pýtali politológa Mariána Sekeráka.
V rozhovore sa pýtame:
- na čom pohoreli Orbánovi súperi,
- na čom si Orbán postavil kampaň,
- akú úlohu zohrala v kampani vojna,
- čím je Orbán Maďarom sympatický,
- prečo sa nekonali predvolebné debaty,
- kedy nastal zlomový bod v Orbánovej kariére.
Marián Sekerák je politológ Vysokej školy AMBIS v Prahe a spolupracovník Inštitútu pre kresťansko-demokratickú politiku v Prahe. Je autorom knižnej publikácie Modely a teorie demokracie.
Orbánovo víťazstvo sa viac-menej očakávalo. Ktoré strany a zoskupenia prekvapili výsledkom? Čo prekvapilo na výsledkoch vás?
Pomerne hlboko pod všeobecné očakávania bol zisk spojenej časti opozície pod vedením Pétra Márki-Zaya. To len potvrdilo, že koaličné zoskupenie "Spojení pre Maďarsko" pozostávajúce zo skoro desiatich politických subjektov s rôznou ideologickou orientáciou (socialisti, liberáli, konzervatívci) nie je v očiach voličov dostatočne dôveryhodné. Otázkou by tiež bola stabilita spolupráce takejto heterogénnej koalície po prípadnom volebnom víťazstve.
Prekvapujúcim bolo prekročenie klauzule 5 % stanovenej pre jeden kandidujúci subjekt u nového Hnutia naša vlasť, ktoré možno považovať za krajnú pravicu. To je dôkazom, že už aj tak dosť radikálna Orbánova rétorika môže pomôcť "splodiť" ešte názorovo radikálnejší subjekt než je Fidesz.
Opozičný líder Péter Márki-Zay uznal víťazstvo Fideszu, no zároveň vyhlásil, že Orbánova strana vyhrala len vďaka systému viacerých volebných obvodov. Zmenil by iný volebný systém výsledok volieb?
Volebná reforma z roku 2012, ktorá sa uskutočnila za pôsobenia Orbánovej vlády a zaviedla zmiešaný volebný systém, bola nepochybne účelová. Avšak každá zmena volebného systému, či už ide o zmenu výšky, prípadne zrušenie volebnej klauzuly, zmenu veľkosti alebo počtu volebných obvodov, prípadne o zmenu matematickej metódy prepočtu hlasov na mandáty, prináša ako výsledný efekt iné prerozdelenie mandátov pre subjekty, ktoré sa volieb zúčastnili. Volebný systém je však iba jeden faktor. Domnievam sa, že hnutie "Spojení pre Maďarsko" a jeho líder sa dodatočne snažia nájsť externý dôvod svojho neúspechu (v tomto prípade volebný systém) viac, než aby si priznali vlastný podiel na tejto volebnej porážke.
Na čo stavil Viktor Orbán v predvolebnej kampani, aké témy boli jeho silnou kartou?
Hlavným heslom kampane Fideszu bolo "Ochráňme mier a bezpečnosť Maďarska". Je to veľmi výstižný slogan, ktorý je kvintesenciou toho, čo Orbánova strana a on sám najviac akcentovali počas kampane. Okrem toho tam bolo aj heslo "Ochráňme deti", ktoré mobilizovalo k účasti na referende, ktoré bolo otvorene namierené proti neheterosexuálnym menšinám, a ktoré napokon nebolo platné.
Získal Orbán plusové body v kampani aj za príliš neutrálny postoj k vojne na Ukrajine a vyjadrenia, že Maďarsko nebude posielať Ukrajine zbrane, a že sa krajina nebude zapájať do vojny?
Aj na Slovensku pozorujeme tendencie niektorých politikov tvrdiť, že "ukrajinská vojna sa nás netýka". V skutočnosti ten, kto sa tvári, že nie je na ničej strane, je jasne na strane agresora. V tomto prípade ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý vedie úmyselnú vojnu proti Ukrajine. Aj Viktor Orbán v kampani vsadil na túto "kartu", teda tváriť sa, že vojna, ktorú Ruská federácia rozpútala proti Ukrajine, nie je vecou Maďarov. A podobne, ako u jeho slovenských náprotivkov, aj v Maďarsku si táto rétorika našla svoje obecenstvo. Zjavne veľmi početné. Teda áno, vcítil sa do nálad časti obyvateľstva a dokázal ich verbálne zručne prezentovať, čo prispelo k úspechu Fideszu.
"Aj na Slovensku pozorujeme tendencie niektorých politikov tvrdiť, že "ukrajinská vojna sa nás netýka". V skutočnosti ten, kto sa tvári, že nie je na ničej strane, je jasne na strane agresora," uviedol v rozhovore politológ Marián Sekerák.
Ak by ste mali Orbánovu kampaň zhrnúť a pomenovať jedným slovom alebo slovným spojením, o aké by šlo?
Nielen túto poslednú kampaň, ale aj celú jeho dlhoročnú politiku by som zhrnul do spojenia: mix sociálneho konzervativizmu a nacionálneho pravicového populizmu. Teda veľmi podobná stratégia, akú na Slovensku reprezentuje napríklad SMER-SD alebo Ľudová strana Naše Slovensko.
Orbánova politická taktika je už roky typicky populistická podľa všetkých politologických poučiek: konštruovanie a identifikovanie nepriateľa, na ktorého je možné zvaliť všetko zlé, čo sa v krajine deje (v tomto prípade inštitúcie EÚ, liberáli, George Soros a neheterosexuálne menšiny), odpor voči pluralizmu (názorovému aj politickému) a opakované odvolávanie sa na "obyčajný", zdanlivo homogénny "ľud". K tomu treba pripočítať nacionalistické heslá, rétoriku a symboly a dostávame politický mix veľmi nebezpečný pre stále dosť krehkú stredoeurópsku demokraciu, ktorá už vďaka Orbánovmu vládnutiu postrácala väčšinu charakteristických čŕt liberálnej demokracie. Mimochodom, Viktor Orbán sa deštrukciou práve liberálnej demokracie (teda demokracie spojenej s ochranou základných práv a slobôd občanov) dlhodobo nijako netají.
Aký obraz o sebe si za 12 rokov Orbán vybudoval pred národom?
Podľa toho, pred akou časťou maďarského národa. Časť občanov, najmä z väčších miest, prevažne liberálna, sa mohla utvrdiť v presvedčení, že ide o pravicovo-konzervatívneho lídra, ktorý má jasnú víziu odkloniť Maďarsko z cesty slobodnej spoločnosti a liberálnej demokracie západného typu. Tento fakt a jeho stabilná podpora inej časti obyvateľstva prispieva k dezilúzii a plánom opustiť Maďarsko, čo sa naozaj deje.
Krajina, podobne ako Slovensko (hoci dôvody nie sú úplne totožné), stráca postupne svoju intelektuálnu elitu najmä z mladších vekových kohort, dochádza k takzvanému odlivu mozgov. Čoho si je, mimochodom, Viktor Orbán dobre vedomý, a preto jeho vláda spustila štedrý štipendijný program pre študentov z tretích štátov (teda mimo EÚ) študujúcich na maďarských univerzitách. Druhá časť národa, voliči a sympatizanti Fideszu, sa tiež časom utvrdili v tom, že Orbán svoju víziu naozaj dôkladne napĺňa a zjavne spĺňa ich predstavy ideálneho politického lídra.
Aké chyby v kampani opozičnej predvolebnej koalície vnímate? Čo je za ich neúspechom?
Nesúrodosť politického programu koalície, teda už spomenutá jej prílišná ideologická heterogenita. K neúspechu iste prispeli aj niektoré vnútorné rozpory v koalícii, ktoré však boli očakávateľné a sú pomerne bežnou súčasťou aj menších (čo sa týka počtu členov) predvolebných koalícií v iných krajinách.
Pred parlamentnými voľbami sa nekonali debaty medzi hlavnými kandidátmi. Je to v Maďarsku obvyklé?
Zrejme to už obvyklé postupne bude, keďže Viktor Orbán sa postaral o elimináciu slobodných a nezávislých médií v krajine a koncentroval ich vlastníctvo buď do rúk štátu, alebo spriatelených a spriaznených oligarchov. Maďarsko je už niekoľko rokov politológmi považované za súťaživú, resp. volenú autokraciu, čo je jeden z termínov pre takzvané hybridné demokracie. Teda tie, ktoré prechádzajú tranzitívnym obdobím, väčšinou smerom od demokracie k nejakej forme nedemokratického režimu.
S ktorými štátmi bude mať Maďarsko pevnejšie vzťahy nasledujúce roky?
Zdá sa, že Viktor Orbán si aj na základe svojej mentality môže rozumieť najviac s tými štátmi a s takými politickými lídrami, ktoré a ktorí uplatňujú doma rovnaký alebo podobný politický štýl ako on sám. Medzi členskými štátmi EÚ veľa takých nenájdeme. Možno ešte tak Poľsko. Tiež sa jasne vyjadril, že nesympatizuje so súčasným politickým vedením Ukrajiny, keďže aj prezidenta Zelenského považuje za politického nepriateľa. Z toho je možné pri pohľade na politickú mapu Európy a Ázie odhadnúť, kde by mohol hľadať politické partnerstvá či dočasné aliancie.
Orbán označil v povolebnom prejave Volodymyra Zelenského za protivníka, čo je v rozpore s postojmi lídrov V4. Aký význam má toto jeho vyjadrenie pre budúcnosť V4?
O zmysluplnosti ďalšej existencie V4 sa diskutuje dlhodobo. Do istej miery mohla ešte donedávna V4-ka zohrávať úlohu platformy historicky a geograficky blízkych štátov pre prípadné zdravé vyvažovanie neformálnych spoločných postupov niektorých západoeurópskych štátov v rámci EÚ. Avšak spoločný postup a spolupráca predpokladajú zdieľané hodnoty, medzi ktoré v rámci Únie patrí aj vláda práva, resp. dodržiavanie princípov právneho štátu. S čím má zjavné problémy Orbánovo Maďarsko a aj Kaczyńského Poľsko.
Netreba však zabúdať, že napríklad súčasný český premiér Fiala (i mnohí iní českí politici) ešte donedávna otvorene sympatizoval s Orbánovými pohľadmi na mnohé témy a zdieľal jeho konzervatívnu ideologickú víziu. Až po Orbánových vyjadreniach ohľadom vojny Ruska proti Ukrajine nastal rezervovanejší postup. Nejaký náhly a nečakaný rozpad V4 však napriek tomu aktuálne neočakávam. Ak, tak pôjde skôr o nejaké, možno dočasné, zníženie spoločnej aktivity, ktorá už aj tak v posledných rokoch nebola obzvlášť mimoriadna (ak nerátame rôzne symbolické a celkom časté stretnutia premiérov a hláv štátov).
Kedy nastal zlom v Orbánovej kariére a začal sa odkláňať od EÚ, využívať konšpirácie o Sorosovi a začal svoj zrak viac upierať ku Kremľu? Čo bolo tým zlomovým bodom?
Orbán počas uplynulých rokov ukázal, že je pragmatik a veľmi zručný technológ moci. Spočiatku liberál, ktorý študoval na Západe vďaka štedrému štipendiu pána Sorosa identifikoval postupnú zmenu sociálnej klímy v Maďarsku smerom ku kultúrnemu konzervativizmu a úspešne "naskočil" na túto vlnu. Najmä nacionalizmus mu však je vlastný už dlhodobo, čo viackrát vyústilo aj do sporov so susedmi.
Stačí si spomenúť na slovenské spory s jeho vládou ohľadom tzv. dvojakého občianstva spred 12 rokov. Nemožno vylúčiť, že súc posilnený trvalou domácou podporou, bude sa Orbán v najbližších rokoch opäť pokúšať o vyvolávanie nacionalistických vášní a rétorikou o "Veľkom Uhorsku" cielene obnovovať spory so Slovenskom alebo Rumunskom. Najmä, ak mu v tom bude teraz už z parlamentu konkurovať radikálne Hnutie naša vlasť.
Orbán bude premiérom už štvrté volebné obdobie, zabetónoval sa na premiérskej stoličke?
Myslím, že odpoveď na túto otázku je už skrytá v predchádzajúcich reakciách. Maďarsko bolo doteraz z politologického hľadiska už niekoľko rokov (najneskôr od prijatia novej ústavy v roku 2011) považované za súťaživú, resp. volenú autokraciu. Je dosť možné, že toto hodnotenie sa posunie viac smerom k nejakému nedemokratickému režimu, najmä ak bude Orbán ďalej postupovať vo svojom deklarovanom odklone od princípov liberálnej demokracie. Čo mu môže pripraviť cestu pre víziu v podstate doživotnej vlády. Je to, koniec koncov, sen všetkých autokratov. Táto vízia sa však nemusí napokon realizovať. Záleží to aj od sily občianskej spoločnosti, ktorá je však tiež Orbánom cielene a dlhodobo oslabovaná a paralizovaná.