Utečenky sa vrátili na Ukrajinu. Ťažil ich pocit, že ony sú v bezpečí a rodina v zničenej krajine
"Doma je doma, nič to nezmení". Ukrajinské sestry Yana a Juliia z Kyjeva, ktorých príbeh sme vám už priniesli, utiekli pred vojnou na Slovensko. Útočisko našli u rodiny s malými deťmi v obci neďaleko Bratislavy. Po tom, ako sa ruské sily z Kyjeva stiahli, sa rozhodli aj napriek odporúčaniam počkať vrátiť na Ukrajinu.
Yuliia a Yana boli na Slovensku takmer mesiac, od 14. marca. Z Ukrajiny prišli so skupinou voltižérov z mesta Poltava. Izbu svojho rodinného domu im poskytla rodina Nikolíniovcov zo Zálesia. Situáciu u našich východných susedov vnímali v rodine veľmi citlivo, a preto bolo pre nich prirodzené poskytnúť pomoc.
Majú sa kam vrátiť
"Ako jednu z foriem pomoci sme vzhľadom na veľkosť domu ponúkli možnosť bývať u nás. Dievčatá už boli samostatné, a preto jednoduchšie zapadli do bežného chodu rodiny. Vďaka nim sme situáciu sledovali ešte intenzívnejšie a prežívali s nimi každú správu," povedala Alexandra Nikolíni, ktorá s manželom dievčatá ubytovala. Dodala, že aj preto ju prekvapilo ich náhle rozhodnutie odísť.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v pondelok 4. apríla vyzval obyvateľov Kyjeva, ktorí ušli pred vojnou, aby sa do mesta "ešte aspoň týždeň nevracali". Upozornil vtedy na to, že v niektorých častiach Kyjevskej oblasti platí 24-hodinový zákaz vychádzania. Veľké nebezpečenstvo pre navrátilcov môže predstavovať obrovské množstvo výbušných zbraní, ktoré sa našli v mestách blízko Kyjeva, kde prebiehali boje.
"Nemôžeme vylúčiť ani možnosť raketovej paľby. Áno, naše sily protivzdušnej obrany pracujú dokonalo. Ale stať sa môže čokoľvek. Takže žiadam ľudí, aby trochu počkali a ešte sa nevracali," varoval vtedy primátor a bývalý profesionálny boxer Kličko.
"Aj teraz pri ich návrate sme ich ubezpečovali, že náš domov je pre ne aj naďalej bezpečným útočiskom, ak sa rozhodnú ísť opäť na Slovensko," povedala o odchode dvojičiek Alexandra.
S otcom sa stretli v Ľvove
Dievčatá pre TA3 priznali, že nad návratom premýšľali po celý čas. Nie preto, že by sa na Slovensku cítili zle, no chýbala im rodina. Hoci pracovné ponuky dostali, rozhodli sa nehľadať si na Slovensku dlhodobý pracovný úväzok. Ako dobrovoľníčky pomáhali krajanom vo Veľkokapacitnom asistenčnom centre pomoci pre utečencov z Ukrajiny. Pri pohľade na fotografie a videá zdevastovanej krajiny a sťahujúce sa sily, sa cítili nevyužité.
"Veľa sme o tom premýšľali, analyzovali a rozhodli sme sa, že sa vrátime, pretože teraz to nie je až také riskantné," povedali sestry.
"Rozhodnutie vrátiť sa na Ukrajinu nás úprimne trochu zaskočilo. Predsa len sa nám situácia nezdala úplne stabilizovaná. Z dievčat sa za tie tri týždne stali členovia rodiny, a máme o ne, prirodzene, strach. Keďže sú však dospelé, rozumieme, že ich to po oslobodení Kyjevskej oblasti, ťahalo naspäť domov. Zostáva nám dúfať, že sa vojna skončí čo najskôr," povedala Alexandra Nikolíni.
Ich nápad a túžbu po návrate naopak vôbec nezdieľali ani ich rodičia. "Otcovi padla hlava do dlaní, keď sme mu oznámili naše rozhodnutie," opísali sestry dialóg. Rodičia sa ich snažili presvedčiť, ale dievčatá neustúpili. Nakoniec sa dohodli na návrate, a s otcom si vybrali miesto, kde ich vyzdvihne.
Trojdňová cesta domov
Zo Slovenska do Kyjeva cestovali tri dni. Zo Zálesia vyrazili vo štvrtok dopoludnia smer mesto Rzeszów na juhozápade Poľska, kde prenocovali. V piatok ráno sa vydali k poľsko-ukrajinským hraniciam, aby po necelých 150 kilometroch dorazili na miestom stretnutia s otcom - cieľom bol Ľvov.
Do Kyjeva to v piatok v čas nestihli. Od osemnástej hodiny večer do šiestej hodiny rána platil totiž nočný zákaz vychádzania, a o jednu hodinu z dňa prišli pre časový posun. Po ceste z Ľvova prešli ešte väčšími mestami Ternopiľ a Chmeľnickij. Druhú noc prečkali v meste Vinnycia, ktoré leží asi štyri hodiny autom od Kyjeva. To už mali za sebou dva dni šoférovania a 1250 kilometrov.
"Zhovárali sme sa utečencami ako sme my. Každý vravel, že ak bude situácia bezpečnejšia, vráti sa. Hoci primátor mesta povedal, aby ľudia s návratom počkali aspoň týždeň, i tak vracajú. Mali sme šťastie na skvelú rodinu, ktorá nás ubytovala, no doma je doma, nič to nezmení," uviedli sestry pred cestou.
"Sme pripravené na to, čo uvidíme. Ísť za hranice bolo pre nás komplikované z morálneho hľadiska, keďže vieme, čo sa na Ukrajine deje, a my sme boli zatiaľ v bezpečí. Je pre nás náročnejšie byť v bezpečí, keď sú tam naši priatelia a rodina. Rozhodli sme sa byť s nimi. Teraz neexistujú žiadne správne riešenia, robíme to, čo si myslíme, že bude lepšie," povedali pred odchodom domov.
Yana a Juliia sa do Kyjeva dostali na tretí deň. Za sebou majú stovky kilometrov aj pohľad na zničenú krajinu, a ako hovoria, majú aj chuť a odhodlanie byť pri obnove Ukrajiny.
