Ako sa žilo v Buči pred masakrom? Ukrajinské sestry popísali pokojné predmestie
Parky so starými vysokými borovicami a upravenou zeleňou, cyklochodníky, jazierka, centrum s menšími obchodíkmi a kaviarničkami. Ak ste chceli ujsť pred rušným životom, pred vojnou bola približne 30-tisícová Buča na predmestí Kyjeva ako stvorená pre pokojný rodinný život. Na Buču, ktorú si v posledných dňoch spájame so zverstvami, ktoré tam na civilistoch a infraštruktúre napáchala ruská armáda, sme sa opýtali dvojičiek Yany a Juliie Zarudových z Kyjeva. Aká bola Buča pred vojnou?
Fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Ako sa žilo v Buči pred masakrom? Ukrajinské sestry popísali pokojné predmestie
V slovenských reáliách by sme Buču mohli s prižmúrenými očami prirovnať k niektorým satelitným obciam v okolí Bratislavy či k okresnému mestu Senec. Buča podľa sestier ponúkala kombináciu dobrej dostupnosti do hlavného mesta, komfort a útulnosť vidieka v tesnej blízkosti borovicového lesa.
Zelené mesto na skok od Kyjeva
"Bola to jedna z najdrahších a najlepších lokalít s oveľa lepšou kvalitou ovzdušia ako napríklad v hlavnom meste," opísali dvojičky. Z Buče ste sa do Kyjeva dostali autom približne za 20 minút. V mestečku bolo množstvo parkov, jazierok aj cyklistických chodníkov.
Buču vzdialenú od Kyjeva asi 25 kilometrov pred vojnou vyhľadávali najmä ľudia, ktorí pracovali v 3,8-miliónovom Kyjeve a pred ruchom a bytom v meste uprednostňovali rodinný dom. Strýko Yany a Juliie - Ihor - zmýšľal podobne. Po tom, ako sa im s partnerkou narodil syn, si v Buči postavili vlastný rodinný dom. Trvalo im to osem rokov. "Buča spĺňala jeho požiadavky - vychovávať syna v pokojnom prostredí, a zároveň mať blízko do práce," spomínajú Ihorove netere.
Sestry s rodičmi navštevovali strýka Ihora a jeho rodinu v Buči pravidelne. Počas návštevy sa zvyčajne prešli parkmi, centrom alebo si užívali rodinné chvíle na verande a oslavovali. Rovnako ako ony, aj Ihor musel pre ruskú inváziu na Ukrajine podniknúť opatrenia, aby ochránil svoju rodinu. "V prvé dni boli ešte spolu v Buči. Potom sa k strýkovi dostali informácie, že tam nebude príliš bezpečné zostať. S rodinou preto odišli do Ľvova, kde zostali asi dva týždne," uviedli Yana a Juliia.
Synonymum ruskej krutosti
Buča je v týchto dňoch synonymom ruského masakra a skazy. Po odsune nepriateľských vojenských síl sa podľa ukrajinskej generálnej prokurátorky Iryny Venediktovovej našlo v uliciach a masových hroboch v Buči 330-340 mŕtvych tiel. Mnohí z mŕtvych civilistov mali zviazané ruky či strelné poranenia.
Dôkazy o vojnových zločinoch ruskej armády sú podľa generálnej prokurátorky na každom kroku. Ako uviedla, ruské sily sa podieľajú na "zabíjaní, mučení a bitkách" civilistov a páchajú tiež sexuálne násilie. "Nepriateľ zákerne ostreľoval obytnú infraštruktúru vo večerných hodinách, keď bolo doma čo najviac ľudí," kritizovala.
Ihor sa po stiahnutí ruských vojsk z Kyjevskej oblasti presunul z Ľvova k časti rodiny, ktorá žije v hlavnom meste. "Podľa toho, čo nám vravel, jeho dom celkom nezničili, no všade sú sutiny a neporiadok po bombardovaní. Jedno auto mu zdemolovali, druhé spolu so šperkami a peniazmi ukradli," pokračovali. "Samozrejme, i keď nikto nechce zostať bezdomovcom, dom nie je teraz to najdôležitejšie. Oveľa viac než o stavbu sa obával o svojich priateľov a susedov, ktorí v Buči zostali," reprodukujú strýkové slová sestry.
Ako sa žilo v Buči pred masakrom? Ukrajinské sestry popísali pokojné predmestie
Ihor s rodinou to teraz nemajú jednoduché. Sestry sa s ním o masakri v obci, kde žil, zatiaľ detailne nerozprávali. Teraz sa podľa nich pokúša nemyslieť na hrôzy, ktoré sa tam diali.
"Ak to bude bezpečné, chceli by sme v Buči alebo v iných mestách dobrovoľnícky pomáhať. Bez toho, aby nás strýko o to požiadal mu však pomôcť nepôjdeme. Vieme, aké to teraz musí byť pre neho ťažké, keď uvidí na vlastné oči, čo sa tam stalo. Možno sa tam na nejaký čas nebude chcieť vrátiť. Keď bude pripravený, sme pripravené pomôcť mu aj my," dodávajú ukrajinské sestry.