Vojna je horúcou témou školských lavíc. Učiteľom sa Putinova agresia vysvetľuje ťažko
Jedného slnečného rána sa deti v juhoanglickom mestečku Horsham vrátili z prestávky, pri ktorej sa hrali na naháňačku. Znepokojené vojnou na Ukrajine, začali klásť svojej učiteľke otázky.
Píše o tom denník The New York Times. "Rusko je dosť veľké, prečo chce ďalšiu krajinu?" pýtali sa. Jedenásťročný Max sa s pohľadom upreným do atlasu pýtal svojej učiteľky na ruského prezidenta Vladimira Putina. "Prečo väčšinu šialených ľudí tvoria muži?" zaujímala sa 11-ročná Jessica. Jej rovesníčka Issy sa otočila na učiteľku. "Zostali by ste a bojovali za svoju krajinu?" pýtala sa.
Tara Harmerová, ktorá učí už 36 rokov, sa zamyslela. "Je to ťažká otázka, že?" uviedla. "Mojím inštinktom by bolo vás chrániť," uvažovala. "Áno, myslím, že by som bojovala za svoju krajinu," dodala.
Chlapec sa obával, že ho povolajú
Zatiaľ čo sa Európania potýkali so šokom z vojny, ktorá sa odohráva skoro za humnami, a snaží sa zorientovať v množstve vojnového spravodajstva, učitelia mali len málo času na spracovanie toho, čo sa deje - museli deťom poskytnúť odpovede, a to rýchle. "Dostal som sto otázok," povedal Sandro Pellicciotta, ktorý vyučuje zemepis na strednej škole v severotalianskej Bologni. "A aby som bol úprimný, celkom sa bojím, aby som nepovedal nejakú blbosť," dodal.
Dnešní školáci sa narodili dlho po balkánskych konfliktoch v 90. rokoch a niektorí boli ešte batoľatá, keď vrcholila vojna v Sýrii. Žiadny konflikt, ktorý si vzhľadom k svojmu veku môžu pamätať, sa na ich tiktokových kanáloch neobjavil v takej miere ako vojna na Ukrajine, ani sa neodohrával tak blízko ich domova.
Vzdialenosť medzi svetom detí a svetom geopolitky sa zmenšila a učitelia sa snažia zmierniť obavy svojich žiakov, že ich vojna zasiahne všetkých. Učitelia zároveň uvádzajú, že je pre nich po dvoch rokoch pandémie náročnejšie deti presvedčiť o tom, že svet nie je nepriateľské miesto.
Učitelia z celej Európy, z ktorých mnohí boli oslovení telefonicky, popísali problémy, ktorým v triede čelia, a otázky, ktoré im žiaci kladú. V Marseille zdvihol desaťročný žiak ruku, aby povedal, že sa chce schovať. Osemnásťročný študent vo Varšave sa obával, že by mohol byť povolaný do boja. Šestnásťročná študentka v Miláne uviedla, že si nevie predstaviť, čo ju v budúcnosti čaká. Chlapec v Toskánsku po vzhliadnutí falošného videa premýšľal, či niekto vybombardoval Eiffelovu vežu.
Prvá vojna na TikToku
Vlády po celej Európy si všimli výzvy, ktoré vojna na Ukrajina pre učiteľov predstavuje a vypracovali pre nich pokyny. Britské ministerstvo školstva uviedlo, že terajšia situácia "vyvoláva problémy, s ktorými sa niektoré školy a učitelia možno nikdy predtým nestretli". Odporučilo učiteľom, aby "zisťovali fakty" a podporovali diskusiu, a poskytli zdroje pre boj s dezinformáciami.
Francúzska vláda uviedla, že by učitelia mali vysvetľovať spoločnú históriu Ruska a Ukrajiny, ale zdôrazniť, že to "nepodporuje tézu, že Ukrajina, ktorá je zvrchovaným štátom, nemá právo na nezávislosť". Podľa pokynov by učitelia tiež nemali trvať na tom, aby sa o vojne diskutovalo, pokiaľ sa do toho nebude študentom chcieť.
Varšavský učiteľ Stanislaw Dutka s takýmto prístupom súhlasí. V prvý deň ruskej invázie ho však jeho siedmaci poiadali, aby výuku prerušil a hovoril s nimi o Ukrajine. Najprv im dal papiere na kreslenie, aby sa upokojili. Potom sa ich spýtal, či chcú niečo povedať. "Všetci zodvihli ruku," uviedol. "Bola to taká autoterapia," dodal.
Vo februári sa študenti Pellicciotty spýtali, či na Ukrajine vypukne vojna. Keď sa začala, chceli vedieť viac. "Keby ste boli na Putinovom mieste, zaútočili by ste?" spýtal sa ho jeden študent.
V konflikte, ktorý je označovaný za prvú vojnu, ktorá je na TikToku, majú deti a dospievajúci prístup k množstvu informácií, ktoré sú často neoverené a znepokojivé a možnú vyvolávať úzkosť. Pellicciotta je rád, že môže študentom, ktorí za ním prichádzajú s otázkami, vysvetliť, čo je pravda, a čo nie. Podľa neho je zásadné porozumieť geografii.
"Krása zemepisu spočíva v tom, že vám dáva nástroje na interpretovanie reality," povedal. "Nedáva vám odpovede," dodal. Ukázal študentom mapu Ukrajiny a vyznačil, kde má planiny a prístup k moru s tým, že sú to pre ambiciózneho zahraničného vodcu žiadané atribúty. Podľa Pellicciottových slov bolo v triede náročné podať objektívny výklad.V tejto súvislosti poznamenal, že zatiaľ čo časť žiakov Putina považuje za "beštiu", iní ho vnímajú ako "hustého a tvrdého" lídra.
Pre iných učiteľov zaujatosť problém nepredstavovala. "Je to tak zjavná imperialistická vojna," povedal Thor Alexander Almelid, ktorý vyučuje na základnej škole v nórskom Osle. "Je to proste otázka dobra a zla," dodal. Pred svojou siedmou triedou roztvoril mapu sveta, ktorá zhodou okolností bola ešte z 80. rokov 20. storočia a zobrazovala Sovietsky zväz. Študentom vysvetlil, že sa svet ocital nad priepasťou už v minulosti, ale diplomacia zabránila jadrovej vojne. Nakoniec však povedal, že nezostáva nič len dúfať, že jadrová vojna nenastane. "Snažil som sa, aby som ich čo najviac upokojil a ubezpečil," uviedol. "Nechcem však svojím študentom klamať," dodal.
Deťom zámerne klamala
U mladších detí sa rovnováha medzi pravdou a uistením prikláňa skôr k tomu druhému. "Putin je trochu taký, háda sa susedmi - čože sa vaši rodičia nehádajú so susedmi?" povedala tretiakom na sicílskej základnej škole ich učiteľka Jessica Licciardiová. Keď jej jedno dieťa povedalo, že Putin zabíjal deti v nemocniciach, odpovedala, že sa to stalo omylom. "Ja im jednoducho nemôžem povedať, že zabíjajú deti," povedala. "Je to príliš ťažké," dodala. A keď nad školou preleteli stíhačky, čo sa kvôli neďalekej základni deje často, bolo v triede poznať nervozita. "Blíži sa sem vojna?" spýtalo sa jedno z detí. "Máme tu Rusov?" dodalo. Licciardiová deťom povedala, že v Taliansku sú Rusi, ale nie sú zlí a nechystajú vojnu.
Nicky Coxová, šéfredaktorka First News, britských novín pre deti, uviedla, že sa jej publikácia tiež snažila predať tento odkaz. "Nechceme, aby ruské deti boli pre Putina šikanované," uviedla. "Vieme, že k tomu dochádza," dodala.
Keď Emeline Boutaudová, ktorá učí na strednej škole v Paríi, videla v priebehu dovolenky v televízii zábery z invázie, okamžite si spomenula na svojich študentov. "Ako pre to môžem nájsť slová," povedala. "Sama tomu nerozumiem," dodala. Po návrate do školy pocítila úľavu, keď sa k nej na worshop o vojne na Ukrajine pripojil dobrovoľník z organizácie zaoberajúcej sa mediálnou gramotnosťou.
Členovia organizácie Entre les Ligne (Medzi riadkami) v posledných týždňoch obchádzali francúzske školy a vysvetľovali, že Putin nechce "obnoviť USA", ako povedal jeden zmätený študent, a že hrozba použitia jadrovej bomby nemusí nutne znamenať, že to "urobí". Zakladateľka organizácie Sandra Laffontová bola šokovaná mierou strachu medzi desaťročnými deťmi, ktoré nedávno navštívila v Marseille. Ukázala im vzdialenosť medzi Francúzskom a Ukrajinou na mape a vysvetlila, že Francúzsko nie je na pokraji vojny. Povedala však, že si učitelia musia zvyknúť na to, že nebude poznať odpoveď na všetky otázky. "Napríklad, prečo to Putin urobil... Na to nemám odpoveď," uviedla.
Mnoho študentov však prišlo s vlastným riešením. Jessica z triedy pani Harmerovej navrhla, že by Ukrajinci mohli použiť tisíce hubiek na riad, aby vysušili rieky, a uväznili tak ruské tanky vo vysušených korytách. Pre 11-ročného Ajaye bolo riešenie konfliktu zrejme z jeho atlasu. "Sú to proste dve rôzne krajiny," povedal. "Jedna je veľká a zelená, druhá je malá a ružová," dodal.