Ukrajina má mnoho cenných pamiatok, ktoré môžu Rusi navždy zničiť. Toto sú najvýznamnejšie z nich
Ukrajina sa pýši bohatým kultúrnym dedičstvom. Je posiata miestami hlbokého historického, umeleckého aj archeologického významu – od pamiatok svetového dedičstva UNESCO, ako je Katedrála sv. Sofie v Kyjeve, až po nádherné príklady kozáckej barokovej architektúry. Aj toto dedičstvo ohrozuje ruská agresia.
Ruská vojnová mašinéria operuje na Ukrajine a pokúša sa prevalcovať jej obranu, pričom útokom je vystavené aj civilné obyvateľstvo. Ťažké delostrelectvo, rakety a nálety nasadené na zlomenie morálky ukrajinského ľudu ničia okrem ľudských životov aj mestá a neoceniteľné artefakty, ktoré ukrývajú. O týchto artefaktoch napísala pre web The Conversation profesorka ukrajinských a slovanských štúdií Olenka Pevny z Univerzity v Cambridge.
Skýtske umenie a mamutie kosti
Kyjev, hlavné mesto Ukrajiny, je už týždne terčom bombardovania. V tamojšom prírodovednom múzeu sa nachádzajú niektoré z najstarších príkladov architektúry, vrátane chatrčí vyrobených z mamutích kostí, ktoré sa datujú do obdobia pred 15 000 rokmi, do staršej doby kamennej.
Snáď najznámejším umeleckým dielom ranej civilizácie na území Ukrajiny je skýtsky pektorál, teda náprsník. Nachádza sa v starovekej mohyle zvanej Tovsta Mohyla („tučná mohyla“) a datuje sa do 4. storočia pred Kristom. Pektorál je vyrobený z 24 karátového zlata a váži 1,15 kg. Je zdobený zložitými a jemne modelovanými scénami každodenného života a zvierat.
Súčasným domovom pektorálu je Múzeum historických pokladov Ukrajiny, ktoré sa nachádza v Jaskynnom kláštore v Kyjeve. Ostreľovanie tohto múzea by vymazalo archeologický a vizuálny záznam mnohých kultúr jedinečných pre Ukrajinu. Mnohé diela skýtskeho umenia boli z Ukrajiny prevezené už počas sovietskeho obdobia a zapĺňajú ruské múzeá.
Klenoty Kyjeva
Jaskynný kláštor v Kyjeve pochádza z 11. storočia a je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Zároveň patrí medzi najposvätnejšie miesta svojho druhu vo východnej Európe. Obsahuje podzemné jaskyne s kaplnkami a posvätnými relikviami. Nad zemou sa kláštor pýši mnohými kostolmi a budovami, ktoré reprezentujú architektonické a umelecké štýly od stredoveku cez raný novovek až po novovek.
Ďalšou pamiatkou svetového dedičstva – a klenotom Kyjeva – je Katedrála svätej Sofie, taktiež z 11. storočia. Katedrála oslňuje návštevníkov početnými zlatými kupolami a bohato pestrými mozaikami svätých a anjelov. Ak by si mal Vladimir Putin vybrať nejakú pamiatku, bola by to práve táto katedrála, v ktorej nesprávne vidí korene súčasného ruského štátu.
Ďalším skvostom je kostol sv. Cyrila z 12. storočia, vyzdobený unikátnymi stredovekými freskami a nástennými maľbami od popredných symbolistických umelcov 19. storočia. Kostol stojí vedľa pamätníka Babyn Jar, jedného z najväčších masových hrobov spojených s nacistickými zverstvami v Európe, ktorý už zasiahli ruské rakety.
Kyjev bol aj domovom veľkých umelcov a spisovateľov Ukrajiny. Mesto je posiate múzeami, ktoré približujú životy osobností ktoré tu žili. Jedným z nich je aj Taras Ševčenko. Ukrajinský národný básnik sa v 19. storočí dostal do konfliktu s Ruskom. Dôvodom bol jeho odpor k zákazu ukrajinského jazyka a boj za šírenie ukrajinskej nezávislosti.
V kyjevskom Národnom múzeu umenia sa nachádzajú aj drahocenné ikony, náboženské maľby z obdobia stredoveku a baroka. Sú tam aj vzácne portréty historických osobností a kozáckych vodcov od takých popredných umelcov 18. storočia, ako je Volodymyr Borovykovskyi, ako aj niektoré z najlepších príkladov ukrajinskej avantgardy. Mnohí avantgardní umelci pritom v 30. rokoch čelili represívnym sovietskym opatreniam a ich diela boli zničené. O to sú zachované príklady cennejšie.
Unikátna architektúra
Kultúrne dedičstvo Ukrajiny sa zďaleka neobmedzuje len na hlavné mesto. Krymský polostrov sa pýši pozostatkami starovekých gréckych a rímskych miest a stredovekých janovských pevností. Bohatú tatársku kultúru polostrova reprezentujú palácové stavby a mešita v stredokrymskom meste Bachčisaraj, ktorý bol kedysi hlavným mestom mocného Krymského chanátu. Od ruskej anexie Krymu v roku 2014 čelilo pôvodné tatárske obyvateľstvo brutálnym represiám.
Na východnej a strednej Ukrajine sú roztrúsené barokové stavby a neoklasicistické vily. Tie sú viditeľnými pozostatkami ukrajinského kozáckeho hejtmanského štátu, ktorý existoval v rokoch 1648-1764. Táto architektúra spája súčasné západoeurópske architektonické a umelecké trendy s miestnymi tradíciami a vytvára jedinečný kozácky barokový štýl.
Josif Stalin spájal kozácky barokový štýl s ukrajinským nacionalizmom a snažil sa zničiť všetky umelecké a architektonické diela patriace do tohto obdobia. Zachovalé diela tohto štýlu sa tak stali vzácnosťou. Stredoveké a kozácke barokové stavby tvoria jadro mesta Černovice, ktoré bolo počas invázie vystavené silnému bombardovaniu.
Krásy Ľvova
Veľkolepé pevnosti rozmiestnené pozdĺž strmých brehov riek, vidiecke sídla a paláce tvoria súčasť scenérií v západnej časti Ukrajiny a dokumentujú miešanie národov a kultúr: ukrajinskej, poľskej, osmanskej, arménskej, gréckej. Nachádza sa tu ďalší z mestských skvostov Ukrajiny, historické centrum mesta Ľvov zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Stredoveká mestská topografia, ktorá zostáva do značnej miery nedotknutá, obsahuje renesančné nádvoria, prepracované barokové stavby a kľukaté krivky secesných budov. Pracovníci ľvovského múzea museli mnohé umelecké diela preniesť do pivníc, aby ich chránili.
Veľa sa už stratilo alebo zničilo. Múzeá ľudovej tvorby sa nachádzajú po celej krajine. Jedno takéto múzeum v obci Ivanko neďaleko Kyjeva zničil požiar. Nachádzalo sa v ňom mnoho diel jednej zo známych a obľúbených ľudových umelkýň, Marie Pryimachenko, ktoré sú už navždy stratené.
Vážne poškodené centrum Charkova, druhého najväčšieho mesta Ukrajiny, kedysi ponúkalo jedinečné príklady modernistickej a konštruktivistickej architektúry 20. storočia. Veľká časť jeho mestskej infraštruktúry sa však už zmenila na trosky. Závažnosť poškodenia tohto kultúrneho dedičstva bude ešte treba posúdiť.