Ruský občan, ktorý by sa u nás venoval špionáži, by čelil stíhaniu. U diplomatov to končí vyhostením
Slovensko ovládla téma ruskej špionáže aj vyhostených diplomatov. V relácii Tak takto?! sme hovorili o zákulisí diplomacie, o proruských náladách aj o tom, prečo Amerika stratila lesk, ktorý mala počas totality a po páde železnej opony. Diskutovali sme s bývalým diplomatom a komentátorom Petrom Weissom.
Rusko bude reagovať
Ak vyhostí štát diplomatov v súvislosti s podozrením zo špionáže, podľa Weissa ide o vyjadrenie vysokej nedôvery voči veľvyslanectvu. Pripomenul, že príde k recipročnému kroku zo strany Ruska, ktoré vyhostí slovenských diplomatov. Ak by sa dokázalo, že občan Ruskej federácie, ktorý nemá diplomatické krytie, by sa na Slovensku venoval špionážnym aktivitám, mohol by byť trestne stíhaný na území Slovenska, kým pre diplomatov to vyhostením končí.
Vyhostenie Slovákov z Ruska bude mať podľa Weissa aj dohru v rámci spolupráce Slovenska s Českom. "Česko-Ruské diplomatické vzťahy sú na úplnom minime a ja som presvedčený, že Slováci pomáhali Čechom pokrývať časť agendy, určite im dávali informácie, takže teraz sa určite zmenší aj kapacita pomoci českej diplomacii," vyjadril sa Weiss s tým, že slovenské veľvyslanectvo bude po odchode troch ľudí preťažené.
Tendencie vo verejnej mienke
V roku 2004, krátko po invázii Spojených štátov do Iraku, ktorá sa uskutočnila pod zámienkou, že krajina disponuje zbraňami hromadného ničenia, bola podľa Weissa slovenská verejnosť proti líderstvu USA. Weiss podotkol, že ešte silnejšie antiamerické nálady boli napríklad v Nemecku. "Takže, neboli sme v tom nejako výnimoční," skonštatoval. Weiss zdôraznil, že väčšina Slovákov bola podľa prieskumu verejnej mienky presvedčená, že žiadna krajina by nemala byť veľmocou.
V tom čase si 52 percent Slovákov zároveň myslelo, že Európska únia a USA majú dosť spoločných hodnôt, aby mohli spolupracovať pri riešení medzinárodných problémov, citoval Weiss z prieskumu. Rozdielne výsledky podľa neho nepriniesol ani výskum Globcecu, ktorý sa realizoval na jar 2021. Súčasťou západu chcelo byť 29 percent opýtaných, k východu sa prikláňalo 11 percent, ale zvyšok preferoval ostať geopoliticky uprostred.
Ako povedal Weiss, momentálne sa ľudia boja najmä o to, aby sa Slovensko nestalo súčasťou konfliktu a vojenským terčom. Weiss si myslí, že politika by mala odrážať túto vôľu občanov. Keby sme neboli v NATO, naša istota, že nebudeme ďalší na rane, by bola menšia. "Napadnutie Slovenskej repubiky by znamenalo ísť až do rizika jadrového konfliktu," skonštatoval bývalý diplomat.
Weiss verí, že konflikt na Ukrajine sa čoskoro skončí a na Slovensku bude priestor aj na diskusiu o vzťahu Slovákov k Američanom. Na Slovensku podľa neho môžeme vidieť rozpad zahrančnopolitického aj bezpečnostného konsenzu, ktorý "nahradili nálepky a propagandistické slogany".
Celú reláciu Tak takto?! s môžete pozrieť tu: