Nie sú blázni. Útok Ruska na členské štáty NATO by bol samovraždou, tvrdí generál vo výslužbe

Boje na Ukrajine pokračujú už dvadsiatym dňom. Vojna sa čoraz viac približuje aj k našim hraniciam, čo to pre nás znamená a ako by mal zareagovať štát? Rozprávali sme sa s bývalým náčelníkom českého generálneho štábu a bývalým predsedom vojenského výboru NATO generálom Petrom Pavlom.

Dôvera v NATO

Boje sa postupne presúvajú aj k hraniciam Slovenska a Poľska, a teda aj k východným hraniciam Severoatlantickej aliancie. Podľa ministra obrany by Rusko mohlo zaútočiť aj na letisko v Užhorode ležiace veľmi blízko slovenských hraníc. „Vojna na Ukrajine nás nemôže nechať pokojných, no na druhej strane nás upokojuje členstvo v NATO. Aliancia niekoľkokrát zdôraznila, že je pripravená chrániť členské štáty pred akýmkoľvek napadnutím,“ povedal armádny generál vo výslužbe.

Obavy majú najmä ľudia, ktorí žijú blízko slovensko-ukrajinských hraníc. „Napriek tomu, že sa ruské vedenie nespráva v poslednej dobe racionálne, určite to nie sú blázni,“ povedal Pavel s tým, že vojna na Ukrajine stojí Rusko veľa zdrojov a problémov. Tie by sa v prípade rozšírenia konfliktu ešte znásobili. „Bol by to z ich strany samovražedný krok,“ myslí si Pavel.

Médiá informovali aj o útoku na leteckú základňu, ktorá sa nachádza blízko poľských hraníc. Je možné, že by ruské rakety, aj keď neúmyselne, dopadli na územie Slovenska alebo Poľska? „Teoreticky to možné je, pretože aj technika aj ľudia môžu zlyhať. Strely, ktoré boli použité na spomínanú leteckú základňu, sú s plochou dráhou letu a majú vysoko presné navádzanie. Presnosť ich dopadu na cieľ sa počíta v metroch. To, že by zaleteli kilometre ďalej, sa pravdepodobne nestane.“

Čítajte viac

ONLINE: Rokovania medzi Moskvou a Kyjevom budú pokračovať v stredu. Na Slovensku bude pôsobiť do 2100 vojakov NATO

Riziká bezletovej zóny

Vojenská pomoc pre Ukrajinu rozdeľuje spoločnosť. Líšia sa názory obyvateľov, analytikov aj politických scén. Štáty poskytujú Ukrajine dodávky zbraní, munície a hovorilo sa aj o dodávkach stíhačiek či protiraketových systémov. Je stanovená hranica, čo môžeme Ukrajine poslať tak, aby to nebolo vnímané ako zapojenie sa do konfliktu? „Z pohľadu Rusku sme sa už do konfliktu zapojili dávno. Už len tým, že stojíme na strane Ukrajiny, vyjadrili sme jej podporu a odsúdili ruskú agresiu. Ďalej sú to sankcie namierené proti Rusku. To všetko nás v očiach ruského vedenia stavia do pozície nepriateľov,“ vysvetlil Petr Pavel s tým, že Ukrajina bola napadnutá bez akejkoľvek príčiny, a tak je pomoc okolitých štátov na mieste.

Dodávky vojenskej techniky sú však podľa generála viazané aj na to, do akej miery ju dokážu ukrajinskí vojaci obsluhovať a použiť, keďže zaškoľovanie už v tejto fáze konfliktu nemá zmysel.

Komplikovanou témou je aj uzavretie vzdušného priestoru nad Ukrajinou. Podľa Pavla má zmysel jedine vtedy, keď sa dá efektívne vynútiť. Uzavretie vzdušného priestoru "na území Ukrajiny, ktorá je veľkou krajinou a je dnes v intenzívnom vojenskom konflikte s krajinou, ktorá má množstvo sofistikovaných protilietadlových systémov a operuje nad veľkou časťou Ukrajiny svojim letectvom, v by znamenalo nasadiť obrovské prostriedky s veľkým rizikom, že sa z nich stane terč ruskej protivzdušnej obrany". Pavel upozornil, že to by nepochybne znamenalo vstup do otvoreného konfliktu medzi NATO a Ruskom a z tohto dôvodu sa štáty NATO k tejto otázke stavajú odmietavo.