Uhrík chce vystúpiť z Kotlebovho tieňa, preberá mu voličov. Komunikuje rovnako agresívne, hovorí politológ
Hanba, kričali v pléne Európskeho parlamentu na Milana Uhríka. Kritiku si vyslúžil za prejav, v ktorom osočoval USA. Nepostavil sa ani na znak solidarity po emotívnom prejave Volodymyra Zelenského, prezidenta z vojnou zmietanej Ukrajiny. Uhríkova strana Republika dosiahla vo februárovom prieskume verejnej mienky 7 % (Focus). Ak by sa konali voľby, dostala by sa do parlamentu. Podľa politológa Branislava Dolného vzala časť voličov Kotlebovi, OĽANO, Sme rodina aj Harabinovej Vlasti. Kto sú voliči Republiky, a ktoré strany s ňou už pripustili spoluprácu?
Milan Uhrík pri predstavovaní hnutia Republika, ktoré vzniklo premenovaním strany Hlas ľudu, vyhlásil, že Republika nebude klonom kotlebovcov. Politológ Branislav Dolný z Katedry politológie na Univerzite Komenského v Bratislave pre TA3 uviedol, že pri otázke ideovej rozdielnosti treba vychádzať zo skutočnosti, že príčinou rozpadu ĽSNS neboli ideové spory, ale otázka postavenia a právomocí Mariana Kotlebu ako predsedu.
"Milan Uhrík si pri zakladaní strany uvedomoval, a aj to verejne deklaroval, potrebu dostať sa z politickej izolácie. Preto sa jednoznačne vzdal ideovej záťaže, ktorá sa spája s ĽSNS a tiež z jej predsedom Mariánom Kotlebom, a vôbec sa nedotýka tém vojnového slovenského štátu, prípadne holokaustu," uviedol. Témy, ktoré ich spájali, sa totiž postupne ukázali ako kontraproduktívne pre získavanie voličov. "Vo forme komunikácie a iných témach, na ktorých sa strana Republika profiluje, sa však v podstate nič nezmenilo. Je rovnako agresívna s rovnakými témami ako aj predtým, zmizli však akékoľvek odkazy na vojnovú minulosť," analyzuje Dolný.
O svojej minulosti v strane Kotlebovci-ĽSNS Uhríkovci takmer nehovoria, čo sa im osvedčilo. Za akceptovateľného partnera už Republiku označila napríklad strana Smer-SD Roberta Fica. Strana Kotlebovci-ĽSNS, z ktorej sa uhríkovci odstrihli, sa zatiaľ jednoznačne nevyjadrila. "Akékoľvek debaty o možnej povolebnej spolupráci začneme deň po voľbách," uviedol v odpovedi hovorca strany Martin Beluský.
Podobne sa pre TA3 vyjadril aj Pellegrinoho Hlas-SD. "Tieto úvahy sú predčasné a strana Hlas z povolebnej spolupráce vylúčila jedine ĽSNS. Akékoľvek ďalšie kroky budeme komentovať po tom, ako sa rozhodnú voliči v parlamentných voľbách," napísala v odpovedi hovorkyňa Hlasu.
Reakcie koaličných strán
Koaličné strany, od ktorých sa nám podarilo získať odpoveď, sa jednoznačne zhodli, že spoluprácu s Uhríkom odmietajú.
"Hnutie OĽANO prirodzene vylučuje akúkoľvek spoluprácu so stranami Smer, Hlas, ĽSNS, Republika a inými skorumpovanými či extrémistickými politickými zoskupeniami."
"Kongres SaS ako najvyšší orgán strany už dávnejšie vylúčil spoluprácu s ĽSNS, Smerom a SNS. To stále platí. Predvolebnú spoluprácu s hnutím Republika si však v žiadnom prípade nevieme predstaviť."
"Strana ZA ĽUDÍ zastáva principiálne postoje, ktoré nemeníme. Spoluprácu vylučujeme so Smerom a ĽSNS, ako aj s ich odnožami v podobe Hlasu a Republiky v akýchkoľvek voľbách. Nevidíme dôvod spolupracovať so stranami, ktorých predstavitelia dlhodobo drancovali Slovensko a sú obvinení v mnohých korupčných kauzách."
Republika už zverejnila na svojom webe postoj k NATO, EÚ a Rusku. Pri Únii uvádza, že presadzuje zásadnú reformu a jej prekopanie od úplných základov, dokonca návrat k "čisto hospodárskemu združeniu". Pri NATO, že nemá v súčasnom svete opodstatnenie, a slúži ako predĺžená ruka USA v Európe. Dolný vysvetľuje, že podobné apely a programové ciele sú charakteristické pre strany označované ako krajná alebo extrémna pravica.
"Pozor, neznamená to však tieto strany musia nevyhnutne presadzovať pravicovú ekonomickú politiku, alebo, že by ich voliči boli výrazne pravicovo orientovaní. Pre zaujímavosť môžem podotknúť, že väčšina voličov strany Republika preferuje sociálnu demokraciu," vysvetlil a dodal, že príkladmi týchto strán v zahraničí môžu byť Jobbik v Maďarsku, Hnutie Úsvit priamej demokracie Tomia Okamuru v Česku alebo Národný front vo Francúzsku.
V prieskumoch predstihli Kotlebu
Uhríková Republika sa prehupla v prieskumoch verejnej mienky nad päť percent ešte v septembri 2021 (5,2 %, AKO), vo februári 2022 už dosiahla 6,9 percenta (AKO), resp. 7 percent (Focus). Na porovnanie, kotlebovci získali v prieskume vo februári len 2,5 percenta (AKO), resp. 3,8 percenta (Focus). "To, že Republika už od počiatku predstihla ĽSNS považujem za veľké prekvapenie. Marián Kotleba bol a je predsa len známejšou osobnosťou ako Milan Uhrík, má za sebou vybudovanú stranícku štruktúru a značku, alebo štátne zdroje pre stranu," hovorí Dolný.
Podľa politológa je pochopiteľné, že vzhľadom na pôvod a témy strany, polovica dnešných voličov Republiky patrila kedysi Kotlebovi. Dolný hovorí, že Uhrík oslovil aj významnú skupinu voličov, ktorí neboli voličmi ĽSNS. Ide o ľudí, ktorí sú nespokojní a znechutení z politiky a hľadajú nových lídrov, pretože ich predošlí lídri, ktorí ponúkali podobnú neortodoxnú politiku, sklamali. K Republike prešli od OĽANO, Sme rodina, Vlasť, pridala sa aj časť nevoličov.
"Milan Uhrík napriek tomu že v podstate prináša veľmi podobné témy a argumenty ako ĽSNS pôsobí serióznejšie ako Marián Kotleba a hlavne naučil sa veľmi dobre pracovať so sociálnymi sieťami a tzv. alternatívnymi médiami. To mu zabezpečuje viditeľnosť a popularitu u stále významenejšej skupiny voličov, ktorí sledujú politiku primárne týmito kanálmi," vysvetľuje.
Kedysi oslovoval "obyčajných ľudí" Matovič, Milan Uhrík sa zase na banneroch, ktoré sú zverejnené aj na webovej stránke strany, obracia na "bežných ľudí". Politológ vysvetľuje, že ide o základnú charakteristiku populistických strán, ktoré stavajú svoj program a komunikáciu na reprezentácii "bežných" (obyčajných) ľudí voči úzkej skorumpovanej skupine elít.
"Ukazuje sa, a to nielen na Slovensku, že stále väčšia časť voličov má pocit nereprezentácie, odtrhnutosti od politického rozhodovania, či znechutenia z politiky a takáto komunikácia presne zodpovedá týmto pocitom. Populizmus je taktika stále väčšieho počtu strán, na Slovensku majú takéto strany dokonca jasnú väčšinu v parlamente," uzavrel Dolný.