Roky čerpali drevo z lesa, dnes ich označujú za zlodejov. Zalesňovanie vytláča dedinčanov
Počas mrazivých zím v Panná v stredoindickom štáte Madhjapradéš potrebuje Džanaka Báíová minimálne tri otepi dreva týždenne, aby udržala rodinu v teple, a jednu otep každý deň na varenie. Žije na okraji strediska ťažby diamantov, pre ktorú v Indii ubúdajú lesné plochy. V týchto oblastiach fungujú vládne zalesňovacie projekty, v rámci ktorých sú časti lesa obohnané plotmi a strážené hliadkami.
Báíová sa v týchto miestach ďalej snaží zbierať drevo na vykurovanie. Píše o tom Thomson Reuters Foundation. Domorodé ženy ako Báíová sa stretávajú s novými indickými zákonmi, ktoré nariaďujú rozsiahlu výsadbu stromov ako kompenzáciu za úbytok lesných plôch. "Označujú nás za zlodejov dreva a niekedy nás i odvedú na miestnu policajnú stanicu," hovorí do telefónu zo svojej dediny 45-ročná Báíová. "Alebo sa nám vyhrážajú, vezmú nám nástroje a vyženú nás z lesa. No my sa napriek tomu vraciame, pretože nie je iná možnosť."
Berú im pôdu, od ktorej sú závislí
Vláda založila Indický riadiaci úrad pre plánovanie a fond kompenzačného zalesňovania CAMPA, aby vyrovnala úbytok lesných plôch, ktoré boli zničené pre ťažbu alebo výstavbu infraštruktúry. Ministerstvo pre životné prostredie, lesy a klimatickú zmenu rozdelilo k augustu 2019 v programoch CAMPA 474 miliárd indických rupií. Nová výsadba, ku ktorej majú dedinčania zakázaný prístup, však podľa aktivistov v oblastiach lesných práv viedla ku strate domovov a živobytí tisícov pôvodných kmeňových obyvateľov po celej Indii. V roku 2019 bolo podľa vládnych dát zabraných 3846 hektárov lesnej pôdy pre 22 banských projektov.
Hoci úrady tvrdia, že zalesňovanie prebieha na znehodnotenej pôde alebo tej vlastnenej štátom, aktivisti poukazujú na nedodržiavanie procesných pravidiel a ignorovanie pozemkových práv. Mnohí obyvatelia tvrdia, že sa o zákaze vstupu na niektorých pozemkoch dozvedia najskôr až keď je okolo neho vztýčený plot. Do plánovania totiž nie sú zahrnuté dedinské rady a miestnych nikto neinformuje. "Niekedy sú ploty postavené okolo plodín, ktoré čakajú na zber," hovorí Sadhana Míniová, členka neziskovej organizácie angažujúcej sa v kmeňových právach v západnom štáte Radžastan. "Ľuďom je jednoducho povedané, že to nie je ich pôda, a sú ponechaní, aby sa o seba postarali sami," dodáva.
Generálny riaditeľ CAMPA Subháš Čandra vyššie uvedené tvrdenia poprel a povedal, že pozemkové práva a potreby miestnych sú vždy brané do úvahy skôr, ako sa začnú výsadbové práce. "Každý, koho práva boli porušené, a to vrátane práv na krmivo pre zvieratá a palivové drevo, musí byť odškodnený," uviedol Čandra nadácii Thomson Reuters. Dodal však, že novej stromovej výsadbe sa nedarí tam, kde majú miestni neobmedzený prístup alebo tam, kde sa zvieratá môžu voľne pásť, čo je dôvod, prečo sú zóny oplotené. "Lesu trvá vyše desať rokov, než sa rozvinie. A je preto treba spolupracovať, aby bolo možné túto výzvu naplniť," uviedol.
Pôvodní obyvatelia sú však podľa Báíovej vytláčaní z miest, ktoré bývali ich domovom, čo sa nedialo, kým neboli lesy využívané za účelom napríklad ťažby. Kmene tvoria asi desať percent z 1,3 miliardovej indickej populácie. Väčšina z nich žije v dedinách v odľahlých oblastiach, z ktorých mnoho je bohatých na nerastné suroviny a každodenný život tam ovplyvňuje ťažba. "Muži migrujú a ženy zostávajú, dokiaľ ich projekty CAMPA nevyženú ďalej," hovorí. "Znamená to pre nich sťahovať sa ďalej od lesov, kde vyrástli, a na ktorých je ich živobytie stále závislé."
Iná práca neexistuje
Zber a predaj lesných produktov je hlavnou ekonomickou činnosťou ľudí v asi 173-tisíc dedinách, ktoré sa nachádzajú v lesoch alebo s nimi susedia. Celkovo tak lesy poskytujú obživu a finančný príjem zhruba 100 miliónom ľudí. Dvadsať až 40 percent ich ročného príjmu tvorí predaj lesných produktov, ako je bambus, trstina, med, vosk a liečivé rastliny a byliny. "Teraz sme nútení brať si pôžičky, často od vlastníkov baní, ktorí nás budú využívať, dokiaľ im ich nesplatíme. Iná práca neexistuje, hlavne pre ženy nie," vysvetľuje Báíová.
Zhruba 125 dedín postihla ťažba žuly, vápenca a zinku v lesoch Udajpuru v Radžastane, a takmer 80 percent dedinčanov prišlo o pôdu na úkor výsadby CAMPA, hovorí Sadhana Míniová. Podobné správy vznikajú aj v ďalších štátoch.
V roku 2006 schválila indická vláda zákon o lesných právach, ktorý uznáva nároky kmeňov na obývanie krajiny, v ktorej sa pred storočiami usadili ich predkovia. Vymáhanie tohto zákona však podľa odborníkov neprebieha dobre. "Je tu rozpor medzi spôsobmi, akým komunity narábali so svojimi zdrojmi po storočia, a plánmi, ktoré majú úrady," hovorí Satja Randžan Mahákul, odborný asistent z Národného ústavu pre rozvoj vidieka a miestnej samosprávy. "Zákon dáva komunitám právo rozhodnúť sa, akým spôsobom sa budú rozvíjať ich oblasti, má však veľa medzier, ktoré sa dajú ľahko zneužiť. Vlastníctvo každej suroviny pomaly prechádza štátu," dodáva.
"Čo máte robiť, keď vám vezmú váš domov a vaše zdroje?" pýta sa Báíová a opisuje, že väčšine miestnych sa nedostáva primeraného odškodnenia, pretože nemajú dokumenty, ktorými by preukázali vlastníctvo pôdy. "Celkom sme stratili náš spôsob života."