Ako vidíte svoje budúce ja? Odpoveď prezrádza veľa o tom, či si šetríte, cvičíte a či budete šťastní
Nájdite si chvíľku a predstavte si samých seba o 10 rokov. V závislosti od vášho veku môžete mať o niečo viac šedivých vlasov a vrások a môžete tiež dúfať v určité zmeny vo vašich majetkových pomeroch. Je však človek, ktorého si predstavujete, blízko k človeku, ktorým ste dnes? Alebo sú pre seba navzájom cudzincami?
Podobáte sa?
Podľa mnohých psychologických štúdií z posledného desaťročia sa reakcie ľudí často veľmi líšia – a ich odpovede odhaľujú prekvapivé veci o ich vzorcoch správania. Niektorí majú živú predstavu o svojom budúcom ja, ktoré je veľmi blízke ich súčasnej identite. Títo ľudia majú tendenciu byť zodpovednejší s peniazmi a etickejší vo vzťahoch s ostatnými. Chcú konať spôsobom, ktorý im v nasledujúcich rokoch uľahčí život. Píše o tom BBC.
Mnohí sú na tom opačne a majú problém predstaviť si svoje budúce ja ako pokračovanie osoby, ktorou sú dnes. Zároveň majú tendenciu byť oveľa menej zodpovední. Ako keby videli svoje budúce ja ako samostatnú osobu, ktorá má len malé spojenie s ich súčasnou identitou – a v dôsledku toho sa oveľa menej obávajú dlhodobých následkov svojich činov. Pre všetkých, ktorí patria do druhej skupiny, ale radi by to zmenili, existuje niekoľko jednoduchých stratégií na posilnenie empatie s ich budúcim ja.
Filozofický problém
Inšpiráciu pre nedávny psychologický výskum budúceho ja možno nájsť aj vo filozofických spisoch. „Ak ja alebo osobnosť dneška a osobnosť zajtrajška nie sú rovnaké, dnešná osobnosť sa v skutočnosti nezaujíma o to, čo postihne jej zajtrajšie ja, tak ako sa nezaujíma, čo postihne iného človeka,“ napísal Joseph Butler v roku 1736.
Túto teóriu neskôr rozšíril a podporil britský filozof Derek Parfit, ktorého práca upútala pozornosť mladého vedca Hala Hershfielda. "Bola to presvedčivá myšlienka," hovorí Hershfield, ktorý sa zaoberá marketingom, behaviorálnym rozhodovaním a psychológiou na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Odpojenie od nášho budúceho ja by podľa neho mohlo vysvetľovať mnohé iracionálne prvky ľudského správania, vrátane neochoty odkladať si úspory na dôchodok.
Čo ukázal experiment?
Aby to zistil, musel Hershfield nájsť spôsob, ako odmerať niečiu „budúcu sebakontinuitu“. Rozhodol sa zostaviť schému s pármi kruhov, ktoré predstavujú súčasné ja a budúce ja. Kruhy sa v rôznej miere prekrývali a účastníci mali určiť, ktorá pozícia najlepšie opisuje, ako sa cítia ohľadne spojenia so svojím ja o 10 rokov.
V jednom experimente boli účastníkom prezentované rôzne scenáre, v ktorých mohli buď čoskoro dostať menšiu odmenu, alebo neskôr väčšiu odmenu. Ako sa dalo očakávať, účastníci, ktorí pociťovali väčšie spojenie s budúcnosťou, boli oveľa ochotnejší čakať na vyššiu sumu.
Aby si overil, či táto tendencia správneho finančného plánovania korešponduje so správaním v reálnom živote, Hershfield sa pozrel na skutočné úspory účastníkov výskumu. Čím viac sa účastník cítil spojený so svojím budúcim ja, tým viac peňazí už odložili.
Späť do budúcnosti
Hershfieldov neskorší výskum skúmal tento fenomén v mnohých iných oblastiach života. V roku 2018 napríklad zistil, že kontinuita s budúcim ja môže predpovedať správanie ľudí pri cvičení a celkovú kondíciu. Zdá sa, že ak sa silne stotožňujete so svojím budúcim ja, ste ochotnejší starať sa o svoje telo.
Iné experimenty naznačujú, že ľudia, ktorí dosahujú vysoké skóre v miere budúcej sebakontinuity, majú vyššie morálne štandardy ako ľudia, ktorí sa snažia identifikovať so svojím budúcim ja. Menšia pravdepodobnosť, že budú podvádzať napríklad pri testoch. „Ak budú ľudia lepšie prepojení so svojím budúcim ja, potom budú mať lepšiu schopnosť rozpoznať dôsledky svojich súčasných rozhodnutí na ich budúcnosť,“ hovorí Hershfield. "A to im pomôže zabrzdiť toto správanie."
V roku 2020 Hershfield potvrdil, že schopnosť niekoho identifikovať sa so svojím budúcim ja môže mať dlhodobé následky na jeho celkovú pohodu. Dlhodobá štúdia, ktorá sledovala viac ako 4 000 účastníkov počas jedného desaťročia, zistila, že budúca sebakontinuita na začiatku štúdie mohla predpovedať jeho životnú spokojnosť o 10 rokov neskôr.
_jpg0a000002-9981-976b.jpg?v=115544)
Budúca vízia
Na základe týchto výsledkov sa neurovedci začali bližšie zaoberať procesmi v mozgu, ktoré sú za týmito javmi – a dôvodom, pre ktorý je pre mnohých ťažké identifikovať sa so svojím budúcim ja.
Meghan Meyerová, odborná asistentka na Dartmouth College v New Hampshire rbila výskum, pri ktorom požiadala účastníkov, aby skúmali vnímanie vlastnej kontinuity v rôznych časových bodoch. V jednom z týchto testov museli účastníci odhadnúť podobnosť svojho súčasného a budúceho ja s pomocou páru kruhov. Úlohu opakovali niekoľkokrát, pričom si predstavovali seba o tri mesiace, šesť mesiacov, deväť mesiacov a o rok.
Pocit oddelenia sa začal stupňovať, keď ľudia uvažovali o neskorších časových bodoch. Medzi deväťmesačnými a ročnými časovými bodmi bol teda malý rozdiel – a môžeme hádať, že to isté by platilo, keby brali do úvahy ešte neskoršie dátumy. Meyerová naznačuje, že ich vízia ich budúceho ja bola čoraz „rozmazanejšia“.
Podobné boli aj výsledky funkčných vyšetrení mozgu magnetickou rezonanciou, ktoré ponúkli niekoľko zaujímavých dôkazov o tom, že na neurálnej úrovni naozaj začíname myslieť na svoje budúce ja ako na inú osobu. Výsledky výskumu boli podľa Meyerovej v súlade s filozofickou myšlienkou, že "k svojmu vzdialenému budúcemu ja sa správame ako k cudzincovi".
Posiňujúce cvičenia
Ako dokážeme posilniť náš zmysel pre spojenie s naším budúcim ja? Hershfieldov výskum ponúka niekoľko návrhov. V jednej sérii experimentov vstúpili účastníci do prostredia virtuálnej reality s personalizovanými avatarmi, ktoré simulovali, ako môžu vyzerať ako 70-roční. Títo ľudia potvrdili, že cítia väčšie spojenie so svojím budúcim ja.
Dokonca uviedli, že si častejšie odkladajú peniaze napríklad na dôchodok. Mnoho aplikácií na úpravu fotografií vám už umožňuje predčasne zostarnúť a tento druh technológie by sa dal začleniť do vzdelávacích programov, ktoré povzbudia ľudí, aby dôkladnejšie premýšľali o svojom budúcom blahobyte.
Podľa ďalšej metódy môžete napísať svojmu budúcemu ja list, v ktorom spomeniete, čo je pre vás teraz najdôležitejšie, aj vaše budúce plány. Podobne ako pohľad na zostarnutých avatarov to ľudí povzbudzuje, aby cítili väčší pocit spojenia so svojím budúcim ja. Hershfield radí skúsiť si napísať aj odpoveď z budúcnosti.
Začať „rozhovor“ s vymyslenou entitou sa môže zdať výstredné – ale akonáhle sa vaše budúce ja vo vašej mysli stane živým, môže byť pre vás oveľa jednoduchšie robiť malé osobné obete, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie vášho blahobytu. A v nasledujúcich rokoch sa za túto myšlienku poďakujete.