Ilegálna ťažba zlata ničí dažďový prales. Jedovatú ortuť namerali v stromoch i riekach
Koncentrácie ortuti podobné ako v čínskych priemyselných mestách namerali vedci aj v stromoch v amazonskom dažďovom pralese v Peru. Vyplýva to z novej štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise Nature Communications.
Ťažba sa stala veľkým znečisťovateľom
Jedovatá ortuť v chránenej oblasti Los Amigos pochádza zo stoviek malých ilegálnych zlatých baní. Pri získavaní vzácneho kovu používajú baníci tekutú ortuť, ktorú zmiešajú s vodou a vyťaženou rudou. Túto zmes následne zahrievajú, až kým sa ortuť nevyparí a nezostane čisté zlato. Ročne sa takto do ovzdušia uvoľní až 1000 ton tejto toxickej látky, uvádza štúdia. Ťažba zlata sa tak stala najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia, predbehla aj spaľovanie uhlia, pripomína vedecký časopis Science.
Drobní baníci ťažiaci zlato v Peru zničili viac ako 100.000 hektárov džungle pozdĺž rieky Madre de Dios. Zostali tu len krátery naplnené kalnou vodou a hromady skál, ktoré sú viditeľné aj z Medzinárodnej vesmírnej stanice. Vedci našli stopy ortuti aj v neďalekých rybníkoch a riekach, kde kontaminuje ryby, ktoré následne jedia baníci i domorodí obyvatelia. Predošlé testy ukázali nízke hodnoty ortuti v pôde, a tak nebolo jasné, čo sa deje so zvyškom produkovanej látky.
Aj pre pandémiu sa svet topí v odpadoch. Rúška, respirátory i testy končia na skládkach
Vedci zostali prekvapení
Odborný tím pod vedením Jackie Gersonovej sa preto rozhodol preskúmať výskyt ortuti v dažďovej vode, listoch stromov a pôde. Vzorky odobrali z dvoch odlesnených baníckych lokalít, dvoch miest hlbšie v džungli a z lesa v blízkosti viacerých zlatých baní v Los Amigos.
Vzorky z Los Amigos vyzerali najhoršie. Vedci tu našli 15 ráz viac ortuti než v neďalekých odlesnených oblastiach. Na štvorcový meter pôdy sa tu nachádzalo až 137 mikrorgamov ortuti. To bolo viac než v lesoch blízko uhoľných elektrární v Európe či Severnej Amerike. Išlo o porovnateľné hodnoty s priemyselnými centrami v Číne. "Nechcelo sa mi veriť, aké vysoké boli niektoré čísla," vyjadrila sa k výsledkom Gersonová, ktorá pôsobí na Kalifornskej univerzite v Berkeley.
Stromy nasávajú ortuť ako špongia
Výsledky podľa vedcov naznačujú, že stromy v pralese nasávajú ortuť ako špongia. Ich listy sú pokryté prachom s obsahom ortuti, ktorú potom stromy absorbujú. Keď listy padnú na zem alebo ich obmyje dažďová voda, ortuť kontaminuje pôdu. V Los Amigos boli koncentrácie ortuti v dažďovej vode stekajúcej zo stromov až dvakrát vyššie než na ostatných skúmaných miestach.
Podľa Gersonovej však viazanie ortuti v stromoch a pôde znižuje jej škodlivé účinky pre ľudí či zvieratá. "Môžete sa prejsť lesom, plávať vo vode alebo sa zahrabať do lístia bez toho, aby ste sa otrávili ortuťou," dodala vedkyňa.
Plynná ortuť sa však môže vo vode pôsobením baktérií zmeniť na nebezpečnú metylortuť. Z baktérií sa potom dostáva do vyšších organizmov vrátane rýb. Vedci objavili známky metylortuti aj v spevavých vtákoch, pričom u niektorých boli hodnoty natoľko vysoké, že narúšali ich schopnosť rozmnožovania sa.