ROZHOVOR: Politológ o roku 2022: Čakám, že sa v regionálnych voľbách presadia Progresívne Slovensko, KDH i Aliancia
Určite máme za sebou lepší rok, ako keby bol stále premiérom Igor Matovič, hodnotí končiaci sa druhý koaličný rok politológ Grigorij Mesežnikov.
Aký bol podľa vás rok 2021, ktoré boli najväčšie udalosti na domácej politickej scéne?
Bol to ťažký, turbulentný rok, pod ktorý sa podpísala hlavne pandémia. Z medzinárodného hľadiska v našom bezprostrednom geografickom priestore dochádza k zvyšovaniu napätia, čo výraznejšie pocítime práve v nasledujúcom roku. Čo sa týka domácich udalostí, významnou bola výmena na poste predsedu vlády. Pri nej sa zbehlo viac faktorov, ale rozhodujúcim spúšťačom bola kauza Sputnik. Rok bol v tieni zložitého personálneho fungovania v rámci koalície. Koalícia sa dostala do štádia, že sa takmer rozpadla. Výmena premiéra pomohla koalícii tým, že miera konfliktnosti sa znížila. Vzťahy však ostali napäté. Osobné vzťahy ostali poznačené naďalej, ukázalo sa, že neexistuje jednotná predstava pri kľúčových rozhodnutiach. Koalícia ku koncu roka pri presadzovaní dôležitých reforiem ukázala, ako funguje, a to v režime 3 plus 1. Uvidíme, či sa v novom roku podarí tento model zachovať. A v treťom rade to bol boj o podobu spravodlivosti. Mám na mysli vojnu v polícii, kauzy o podstate právneho štátu a podobne.
Bol to teda podľa vás pokojnejší rok s Eduardom Hegerom, ako by bol s Igorom Matovičom?
Určite áno. Eduard Heger je osobnostne iný typ politika. Je to človek nastavený na vyjednávania, vyhýba sa konfliktom. Všeobecne to malo pozitívny dopad, ale pri riešení niektorých problémov v samotnom OĽANO jeho nastavenie na kompromisný postoj zabránilo riešiť veci razantnejšie, v prospech koalície. Ale nešiel do konfliktu s predsedom hnutia. Je formálne najsilnejší človek v krajine, ale vo vlastnom hnutí má nevyjasnenú pozíciu a nie je ani jasné, akú podporu má v OĽANO.
Musel by Matovič skončiť, aj keby nebola pandémia? Stačilo by mu na to jeho povahové vybavenie?
Nedá sa vylúčiť, že by bol dodnes premiérom, keby nebolo Sputnika. Taký konflikt, aký nastal po dovoze neregistrovanej vakcíny, by možno nevybuchol a on by bol na čele vlády. No ale to, ako pristupuje k politike, že nekonzultuje svoje návrhy a podobne, možno by prišla iná kauza. Aj dnes z pozície ministra financií zasahuje do kompetencie iných rezortov, no nevyvoláva to také prísne reakcie. Ale Matovičove návrhy z pozície ministra financií už nemajú takú výbušnú povahu. Ale viem si živo predstaviť inú kauzu, kde by sa prejavila jeho povaha a koalícia by sa musela zaoberať výmenou premiéra.
Ako ho hodnotíte v pozícii ministra financií? Najviditeľnejším jeho počinom sú jednorazové motivačné dávky a daňovo-odvodová reforma. Prekvapil vás?
V jeho návrhoch je veľa osobnej profilácie. Napríklad odmeňovanie zaočkovaných dôchodcov... Nesúviselo to s jasnejšími, systémovými predstavami, ale mal záujem týmto krokom zvýšiť svoju popularitu. Slovensko pri hodnotení krokov vlády celkovo nevyzerá najhoršie v porovnaní s inými krajinami na okolí. To súvisí aj s daňovou revolúciou. Vyvolala rôzne reakcie, uvidíme, čo sa z nej presadí, ale nie je to úplne katastrofa. On má skúsenosti s podnikaním, ale nemal skúsenosti s verejnými financiami. Keby to bol Ivan Mikloš, vedeli by sme z čoho vychádza, aj pri Kažimírovi by sme skôr vedeli podstatu jeho návrhov. Ale pri Matovičovi je ťažšie odsledovať čo je v pozadí.
Vaša osobnosť roka?
Zuzana Čaputová. Ak hovoríme o osobnosti a zodpovednosti konkrétnych ľudí. Ak hovoríme o osobnosti po profesijnej stránke, tak sú to zdravotníci, lekári. Ale konkrétne je to pre mňa pani prezidentka.
Niektorí do tejto pozície pasujú aj ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, zrejme aj pod dojmom, ako nahradil dovtedy nevýrazného Mareka Krajčiho. Ako však hodnotíte jeho dovolenku v Ománe? Na jednej strane sa hovorí o preťažených zdravotníkoch, ktorí si nemôžu brať voľno, na druhej strane minister cestuje do zahraničia, kde podporuje cestovný ruch, ktorý nie je tak obmedzený opatreniami ako ten náš. Navyše do toho prilieva oheň Richard Sulík, ktorý legitímne otázky ľudí odráža tým, že si myslí, že kritici Lengvarského trpia závisťou.
Lengvarský patrí do skupiny ľudí, o ktorých sa dá uvažovať ako o osobnosti roka. Ak by bolo nejaké poradie, aj u mňa by sa umiestnil, podpísal sa pod snahu zmeniť vývoj, patril k tým, ktorí reálne niečo robili. Má vecné návrhy, je nekonfliktný. Pri spomínanej dovolenke sa zrejme ukazuje, že nemá dlhú skúsenosť s politikou. Mohol by už vnímať silnejšie politickú rovinu takéhoto kroku. Dopustil sa chyby, podcenil to. Boj proti korone v tejto chvíli až tak neutrpel jeho neprítomnosťou na Slovensku, ministerstvo funguje aj bez neho, ale nedomyslel politický podtón. Všeobecný pokyn je zdržať sa cestovania, no napriek tomu išiel. Nepomôže mu to, dá to argument tým, ktorí nie sú s ním spokojní. Napríklad ministrovi financií. Predpokladám, že začiatkom roka k tomu ešte prebehnú diskusie.
Ustojí to?
Myslím si, že áno. Nemal by to byť určujúci hodnotiaci bod jeho práce. Ale rozhodne mu to nepomôže.
Ako sa pozeráte na dôveryhodnosť polície či súdnictva? Máme tu vojnu NAKA proti inšpekcii, animozitný vzťah medzi špeciálnym prokurátorom a generálnym prokurátorom... Ešte v marci to vyzeralo skutočne na padni, komu padni pri zadržaní Vladimíra Pčolinského, no následné debaty o trestnom zákone, o paragrafe 363 a jeho využívanie zo strany generálneho prokurátora. Potom sme mali video z poľovníckej chaty, ktoré sa stoplo z procedurálnych dôvodov. Nie je tento koniec roka pre vás rozčarovaním?
Samozrejme je, a nie len koniec roka. Vojna v polícii je tu dlhodobá, je to problém z viacerých dôvodov - efektivity boja a podkopávania dôvery občanov, čo hneď opozícia využila a hovorí o represiách, o neférovom tlaku a zámere. Urobilo sa veľa dobrej roboty, do veľa problémov nevidíme. Pre mnohých ľudí vojna v polícii nie je iba rozčarovaním, ale je to celé nepochopiteľné. Nerozumiem, prečo sú vyšetrovania NAKA stále stíhaní a prečo sa vo veci nerozhodlo za tri mesiace? Jedna z interpretácií toho, čo sa stalo, je potom taká, že generálny prokurátor sa spriahol s bývalou opozíciou, aby deštruoval vyšetrovanie. Je to prehnané, ale zvláštne. Pre bežného občana je problém sa v tom vyznať.
Ku koncu roka sledujeme renesanciu dôveryhodnosti Roberta Fica v očiach verejnosti. Ako si to vysvetľujete? Je to dôsledok toho, že je v opozícii, že vždy je verejnosť nespokojná s krokmi vlády, alebo ako dôsledok jeho šikovnej politiky, respektíve nešikovnosti koalície?
Spomenuli ste takmer všetky dôvody. Celková situácia nahráva tým, ktorí nemajú vládnu zodpovednosť a môžu len kritizovať. Je to súčasť jeho opozičných aktivít. Nehovoril by som o renesancii, dnes je zároveň aj jedným z najnedôveryhodnejších politikov. Smer stabilizoval svoju podporu na 15 percent. Prispel k formovaniu istej skupiny ľudí, ktorá ho berie ako autoritu v pandemickej otázke. Je to neformálny líder antivaxerského hnutia. Nie je v EÚ krajina, kde by bola takmer celá opozícia na strane antivaxerov ako u nás. Istá časť ľudí ho podporuje s prihliadnutím tejto veci. Z ostatných politikov ho potom berú ako najbližšieho, pri pocite, že vláda ich opustila. Ja s týmto názorom nesúhlasím, myslím si, že takíto politici môžu mať na svedomí aj mnoho životov pacientov covidu.
Udalosťou roka bol aj prechod Márie Kolíkovej s ďalšími poslancami Za ľudí do klubu SaS. Nie ste sklamaný, ako rezignovala na politickú alebo stranícku profiláciu? Hovorilo sa o nej ako o budúcej osobnosti našej politickej scény, ona na to ale rezignovala a sústredila sa na obhajovanie súdnej mapy či novely trestného zákona.
Treba si počkať. Jej ambície sa v Za ľudí neuplatnili. Tam sa strana zasekla na jej konflikte s Veronikou Remišovou. Obe sa hlásili ku krédu strany Andreja Kisku, ale v istom okamihu na to úplne rezignovali a spustili mocenskú konfrontáciu a znížili volebnú podporu vo verejnosti. Dnes ju podporujú len zostatky voličov, strana nemá poslanecký klub. Uvidíme, či si ju SaS adoptuje aj na dlhší čas, ako je toto volebné obdobie, a či jej dá šancu aj v budúcnosti pre jej profiláciu.
Aj táto vec poznačuje vzťahy v koalícii a koniec roka, Richard Sulík, posilnený týmito poslancami, si uvedomuje svoju silu, druhý najpočetnejší koaličný poslanecký klub a je otvorený rekonštrukcii vzťahov v koalícii. Je to dobrý nápad pre takto vnútorne skúšaný ansánbl?
On o tom hovorí, ale v reakcii na návrhy iných. Podľa mňa jemu nejde o prehodnotenie celej konfigurácie, ktorá vznikla po voľbách v úplne iných pomeroch. Podľa mňa svojimi návrhmi len zabraňuje väčšej revízii v koalícii, len naznačuje, že je pripravený a že to nemusí vždy dopadnúť tak, ako chce Matovič. SaS sa však posilnila nielen príchodom kolíkovcov, ale aj voličsky. Dnes majú spoľahlivo dvojnásobnú podporu, akú získali vo voľbách. Čiže posilnili aj v rovine voličskej podpory.
Spomínali ste zvyšovanie napätia v bezprostrednom okolí Slovenska. Aj s ohľadom na situáciu na rusko-ukrajinských hraniciach, ale aj s ohľadom na domácu scénu, je dôvod báť sa roka 2022?
Čo sa týka našich vnútorných záležitostí, nechávam otvorené všetky možnosti. Myslím si, že koalícia skôr prežije. Má formálnu pohodlnú väčšinu. Ale tým, že Sme rodina odmieta návrhy koaličných partnerov, môže dôjsť k situácii, že to nezvládnu a že nebude možné prijímať zákony v trojici a štvrtý sa priživuje. Dlho to fungovať nemôže, môže prísť aj ku krízovým javom.
Zaujímavé je, že práve Matovič považuje Sme rodina za stabilný prvok koalície a že problém vidí skôr za liberálmi.
To sa môžeme len pousmiať. To sú jeho osobné preferencie. A čo sa týka medzinárodnej situácie, samozrejme sú tu obavy. To, čo sa deje medzi Ukrajinou a Ruskom, zaváňa nielen lokálnym konfliktom, ale je to v európskom i svetovom meradle mimoriadne nebezpečné. Zabrániť sa tomu dá len pevnou pozíciou a odstrašením. A preto by sme mali podporovať Ukrajinu od začiatku a nečakať na začiatok vojny.
V novom roku nás čakajú komunálne a župné voľby. Aké máte od nich očakávania?
Očakávania sú také, že regionálna politická mapa Slovenska sa nevyhnutne prekreslí. Dnes je stranícka situácia na domácej scéne iná, je tu viac mimoparlamentných strán, ktoré majú v regionálnych voľbách šancu uspieť. Očakávam, že trojica KDH, Progresívne Slovensko a Aliancia aktívne vstúpia na scénu a posilnia sa pred ďalšími parlamentnými voľbami. Veľká celoštátna politika je samozrejme najdôležitejšia, ale teraz, v časoch pandémie, mnohé projekty majú väčšiu šancu sa realizovať na regionálnej úrovni, počíta s tým aj plán obnovy. Očakávam, že súťaž bude ostrá a krajina to pocíti.