ROZHOVOR: Matovičova daňová revolúcia sa negatívne prejaví v kvalite a rozsahu služieb samospráv, varuje analytik
Igor Matovič dokázal, že štát má z čoho pomáhať rodinám. No pozor, časť jeho reformy má zaplatiť samospráva, pretože minister financií počíta s „jej“ podielovými daňami, a tak to pocítime na službách, ktoré mestá ponúkajú občanom, upozorňuje analytik Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív.
Minister financií sa rád prezentuje ako politik, ktorému záleží na rodine. Ako hodnotíte predstavenú prvú časť daňovej reformy, ktorú Igor Matovič venoval práve rodine?
Pri predstavovaní prvej časti daňovo-odvodovej reformy Igor Matovič potvrdil, že štát mal a má prostriedky na to, aby vedel pomáhať ľuďom a to dokonca až 1,2 miliardy ročne. Toto je vysoko pozitívna správa. Základné zásady reformy boli predstavené už v máji 2021. V máji Matovič vyčíslil celkové náklady daňovo-odvodovej reformy na približne 2,5 miliardy eur. Reforma je rozdelená do viacerých častí, prvá sa týka 200-eurových príspevkov na deti. Ďalšie časti sa venujú zdaňovaniu práce a zdaňovaniu podnikateľov. Reforme sa určite nedá vyčítať dobrý zámer, a tým je podpora rodiny. Dôvodom má byť zlá demografia a starnutie populácie. Obávam sa, že iba viac peňazí pre rodiny nám problém starnutia nevyrieši. Problémom zostáva systémová nestabilita, a to v rámci sociálneho systému aj zdravotníctva, komunikácia s kľúčovými partnermi a fakt, že reforma nie je koordinovaná v súlade s Plánom obnovy.
Matovičove headliny sú vyššie prídavky na deti a to aj pre vysokoškolákov, služby deťom, rekreačný a daňový bonus. Čo si myslíte o týchto opatreniach?
Každá pomoc pre rodiny je významná pomoc. Avšak v situácii, keď sú dve z troch domácností na Slovensku konfrontované s chudobou a významnou depriváciou, sú tieto opatrenia nevyhnutnosťou. Na Slovensku máme dve tretiny z 1,9 milióna domácností s príjmom do 700 eur mesačne. Tieto domácnosti majú problém zvládať zvyšovanie cien potravín, energií či služieb. Rodiny vo všeobecnosti sú spoločne so seniormi a ZŤP najviac konfrontovaní chudobou a sociálnym vylúčením. Výdaje na sociálnu ochranu, v rámci ktorých výdaje štátu na rodinu tvoria významnú a podstatnú časť, má Slovensko dlhodobo na chvoste krajín EÚ. Zvyšovaním výdajov na podporu rodín o 1,2 miliardy eur ročne sa budeme približovať na úroveň krajín „sociálne vyspelých a uvedomelých“. Predstavené opatrenia majú svoju logiku. Viem si za tých 1,2 miliardy eur predstaviť prospešnejšie opatrenia, ale je to zatiaľ iba návrh, uvidíme, ako sa k nemu postavia koaliční a sociálni partneri.
Minister financií predstavil aj zdroje financovania, z čoho to zaplatí. Ide o desať opatrení ako zníženie výdavkov na zbrojenie o 200 miliónov eur ročne, zavedenie paušálnej dane vo výške 29 percent na príjmy z poskytovania služieb deťom, čo by malo priniesť 293 miliónov eur, zníženie počtu zamestnancov verejnej správy o dve percentá b yznamenalo ďalších 180 miliónov eur. Nižší rast podielových daní, spočívajúci v pomalšom raste príjmov samospráv z daní, má štátu priniesť 200 mil. eur, obmedzenie zisku zdravotných poisťovní ďalších 20 miliónov eur. Rovnako 20 miliónov eur by prinieslo zavedenie milionárskej dane vo výške 0,1 percenta ročne z majetku v hodnote nad 1 milión eur. Zrušenie poistiek štátneho majetku má ušetriť 50 miliónov eur, vyššia efektivita podnikov takisto 50 miliónov eur. Zvýšiť odvod z hazardu by mal priniesť 100 miliónov eur. Je toto reálne?
Minister Matovič od začiatku hovorí o tom, že chce a vie rozdeľovať peniaze aj účinnejšie. Pri rodinných dávkach sa inšpiroval v Poľsku. Pôvodným zámerom a deklarovaným cieľom reformy bola pritom najmä podpora pôrodnosti, resp. riešenie problému starnutia. Tieto zámery sa podľa mňa touto reformou určite nepodarí naplniť. Matovič sa asi spolieha na to, že efekt by sme aj tak videli až o 30 rokov. Šetrenie, ktoré prináša, je problematické a podľa mňa bude nenaplnené, preto bude reformu treba aj tak dofinancovávať ďalším zadlžovaním. Niektoré „šetriace“ položky sú určite viac ako otázne.
Otázka je zároveň, prečo podmieňovať určité výdaje takýmto šetrením. Vláda, a to každá, nielen táto, by si v prvom rade mala určiť priority. A k tým nepochybne patria práve výdaje na sociálnu ochranu. Slovensko má výdaje na sociálnu ochranu na úrovni 15% k HDP, priemer krajín EÚ je skoro 20%, napríklad Dánsko, ktoré má približne rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko má až 25%, teda štvrtinu výdajov naviazaných na výdaje na sociálnu ochranu. Porovnávať HDP Dánska a Slovenska radšej nebudeme, viete si ale predstaviť aké obrovské financie idú v Dánsku na tieto výdaje.
Ďalším pekným porovnaní sú u nás na Slovensku výdaje na armádu 1,7% HDP k výdajom na vedu, výskum a inovácie 0,7% HDP. Absolútny nepomer a degradácia vedy, výskumu a inovácií. Máme tzv. prospektívny rozpočet, v ktorom je až 95% finančných prostriedkov naviazaných na určité výdaje v rámci príslušného ministerstva. Práve preto potrebujeme zdôvodňovať, odkiaľ zoberieme financie, financie sú vždy účelovo naviazané. Je to podľa mňa zlý pohľad.
V rámci reformy daní odvodov máme predsa Plán obnovy za 6,5 miliardy, nedočerpané financie z predchádzajúceho obdobia. Výdaje sa mali naviazať práve na tieto položky. Mali sme príležitosť v rámci Plánu obnovy, aby sme takúto reformu, resp. jej parametre prijali. Nechápem, prečo sa tak nestalo. Dlhodobo máme systémovú nestabilitu v sociálnej oblasti, zdravotníctve, neriešime v rámci reformy vedu, výskum a inovácie, enviromentálne dane, dlhodobú starostlivosť. Vláda má žltú kartu na svoje reformy od svojich prirodzených partnerov ako sú municipality, odbory, profesijné a záujmové združenia. Chýba spájanie, podpora a pochopenie na reformy. A na konci sa tieto reformy tvária, že sú pre občanov. Z tohto pohľadu je v podstate jedno, komu ukrojíte, pretože to nie je systémové. Je to iba prehadzovanie kopy peňazí. Niektoré opatrenia, napr. zníženie peňazí samosprávam však budú veľmi bolieť.
Viac ublíži ako pomôže? Združenie miest a obcí Slovenska kritizuje Matovičovu revolúciu
Nie všetci sa však po včerajšej prezentácii prvej časti daňovo-odvodovej reformy smiali. Podľa ZMOSu viac ublíži ako pomôže. Jedným z riešení financovania reformy má byť, ako ste hovorili, nižší rast podielových daní, ktoré patria samosprávam.
Mínus 200 miliónov eur je v situácii, v akej sa nachádzajú samosprávy, problémom a tiež si myslím, že sa to negatívne prejaví na kvalite a rozsahu služieb, ich dostupnosti a obslužnosti územia. Paradoxne pôjde o menšie municipality, kde už aj pred reformou mali problém „za čo kúriť a svietiť“. Smerom k občanom majú pritom delegované povinnosti v oblasti sociálnej politiky, podpory kultúry či školstva. Aktuálne má Slovensko nedočerpanú viac ako polovicu eurofondov z aktuálneho programovacieho obdobia a nový Operačný program Slovensko nie je už skoro jeden rok schválený v Európskej komisii. Reformátori by mali riešiť smerom na samosprávy skôr tieto problémy. Myslím si, že pandémia ukázala opodstatnenosť fungovania samospráv. Táto položka 200 mil. eur by mal byť pre samosprávy s plusom a nie mínusom.
Pozrite si celú tlačovú besedu Igora Matoviča, na ktorej predstavil prvú časť svojej "daňovej revolúcie".
Igor Matovič v pondelok predstavil aj druhú časť daňovo-odvodovej reformy. Pozrite si celú tlačovú besedu, na ktorej o nej hovoril: