Aktivita Ruska predstavuje hrozbu, podporujeme Ukrajinu, hovoria krajiny Západu
Krajiny Západu vyslovili v stredu na pôde OSN "neochvejnú" podporu suverenite, územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny. Na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve, ktoré bolo venované Ukrajine, vyjadrili diplomati z USA, EÚ, Británie a ďalších krajín znepokojenie nad náznakmi hroziacej agresie zo strany Ruska.
Uvádza agentúra AFP. "Sme vážne znepokojení dôkazmi o tom, že Rusko spriada plány na ďalšiu agresiu voči Ukrajine," povedal na zasadnutí Patrick Elliot, zástupca USA v Rade OSN. "Neochvejne podporujeme suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny," dodal.
Britský vyslanec pri OSN v Ženeve Simon Manley taktiež vyjadril znepokojenie nad destabilizačnou aktivitou Moskvy a jej hromadením vojakov pri ukrajinských hraniciach. Varoval pritom, že "aktivita Ruska predstavuje hrozbu pre ukrajinskú aj medzinárodnú bezpečnosť".
Ukrajina aj Západ obviňujú Moskvu z toho, že v rámci prípravy na vojenskú inváziu do Ukrajiny nahromadila pri svojich hraniciach s touto krajinou desaťtisíce vojakov.
Kyjev sa domnieva, že k možnej eskalácii, respektíve invázii, by mohlo dôjsť koncom januára 2022. Moskva obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o bežné presuny vojakov. Deklaruje tiež, že na svojom území má právo robiť si čo chce.
Ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN v Ženeve Jevhenija Filipenková varovala Radu pred "katastrofálnymi následkami na bezpečnostnú, humanitárnu a ľudskoprávnu situáciu", aké by pre Ukrajinu ale aj ostatné krajiny "ďaleko za jej hranicami" mala prípadná vojenská invázia.
Takéto vyjadrenia zazneli po tom, ako zástupkyňa vysokej komisárky Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva Nada Našífová na zasadnutí v Ženeve oboznámila účastníkov so situáciou ohľadne dodržiavania ľudských práv na Ukrajine.
Našífová sa vo svojom prejave nedotkla hroziacej ruskej agresie, či hromadenia vojakov pri ukrajinských hraniciach, približuje AFP. Odsúdila však obmedzenia týkajúce sa slobody prejavu a tiež práva na zhromažďovanie sa na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ako aj vo východných oblastiach Ukrajiny, kde Kyjev bojuje s proruskými separatistami.
Zároveň však vyslovila obavy aj ohľadne dodržiavania ľudských práv na samotnej Ukrajine. V tejto súvislosti zmienila hrozby a násilnosti, ktorých terčom boli napríklad aj tamojší ľudskoprávni aktivisti, novinári, či obhajcovia práv žien alebo sexuálnych menšín.
Ruský zástupca v Rade OSN Yaroslave Eremin tieto vyjadrenia využil a kritizoval Kyjev za "udržiavanie atmosféry beztrestnosti", ktorá podľa neho slúži záujmom krajnej pravice. Radu OSN tiež vyzval, aby vo svojich správách o Ukrajine "prestala uvádzať záležitosti týkajúce sa ruských oblastí", čím podľa AFP myslel Krym.