V Česku sa naposledy rozlúčili s Petrom Uhlom, pohreb bol symbolicky v Medzinárodný deň ľudských práv
V krematóriu v pražskej štvrti Strašnice sa v piatok rodina, priatelia a desiatky ďalších ľudí rozlúčili s vytrvalým obhajcom ľudských práv, novinárom, publicistom a niekdajším významným disidentom Petrom Uhlom. Zomrel 1. decembra vo veku 80 rokov. Smútoční hostia naňho spomínali ako na odvážneho, čestného muža, ktorý bol ochotný pre svoje presvedčenie vzdať sa aj vlastnej slobody. Smútočný veniec poslalo i slovenské veľvyslanectvo.
Informácie priniesol český portál Novinky.cz. Na poslednú rozlúčku zo zosnulým, symbolicky v Deň ľudských práv, prišli aj ďalší niekdajší disidenti či Uhlovi neskorší spolupracovníci. V smútočnej sieni si na Uhla zaspomínali napríklad jeho dlhoročná priateľka a disidentka Dana Němcová či český ombudsman Stanislav Křeček.
V úvode obradu mal príhovor evanjelický kňaz, chartista a Uhlov dlhoročný priateľ Tomáš Bísek. "Petr bol neúnavný a nedostižný bežec za ideály, ktoré nás spájali," povedala Němcová. Smútočný veniec poslal aj prezident Miloš Zeman, ministerstvo kultúry, francúzske či slovenské veľvyslanectvo, poľský Senát a ďalšie inštitúcie z Českej republiky i zahraničia, píše portál Novinky.cz.
Petr Uhl sa počas komunistického režimu pred rokom 1989 aj po revolúcii zasadzoval za ochranu ľudských práv. Spolu so svojou manželkou Annou Šabatovou patril k najvýraznejším postavám československého disentu. Pre svoje presvedčenie strávil za normalizácie deväť rokov vo väzení a ani po novembri 1989 neprestal s obhajovaním ľudských práv.
Bol spoluzakladateľom, signatárom a aktivistom Charty 77, ktorá kritizovala komunistický režim za nedodržiavanie ľudských a občianskych práv. Uhl sa tiež zaslúžil o vznik Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. Po novembri 1989 aktívne pracoval v Občianskom fóre, za ktoré bol v roku 1990 zvolený ako člen Ľavej alternatívy za poslanca do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia.
Kňažko: Vedel som, že existuje Jano Budaj a veľmi dobre formuluje protesty proti režimu
Začiatkom 90. rokov minulého storočia viedol Československú tlačovú kanceláriu, dlhé roky bol komentátorom denníka Právo. Bol držiteľom mnohých ocenení. Medailu Za zásluhy 1. stupňa mu v roku 1998 udelil prezident Václav Havel a dostal tiež poľské, nemecké či francúzske vysoké vyznamenania.
V roku 2018 dostal pri odovzdávaní novinárskych cien Karla Havlíčka Borovského za rok 2017 Cenu Opus Vitae za celoživotné presadzovanie spravodlivosti, ľudských práv a za osobnú statočnosť.