Priebeh covidu ovplyvňuje časť DNA, ktorú sme zdedili po neandertálcoch
Podľa vedcov vymreli neandertálci asi pred 40 000 rokmi. Nezmizli však úplne. V poslednom desaťročí sa ukázalo, že neandertálci mali životaschopné potomstvo aj s predkami moderných ľudí. Výsledkom je, že takmer polovica neandertálskeho genómu stále prežíva, rozptýlená v malých množstvách v DNA medzi takmer všetkými modernými ľuďmi.
_jpg0a000002-9666-57a6.jpg?v=110750)
Náchylnosť na závažný covid
Výnimkou sú tí, ktorí majú väčšinu afrických predkov, pretože sa zdá, že neandertálci v Afrike nikdy nežili. Píše o tom The Economist. Neandertálske gény sa spájajú so všetkým, od ochlpenia až po metabolizmus tukov. Mnohé znaky pravdepodobne súvisia s imunitným systémom a ovplyvňujú riziko vzniku chorôb vrátane lupusu, Crohnovej choroby a cukrovky. Pár nedávnych výskumov naznačuje, že Covid-19 tiež patrí do tohto zoznamu. Zdá sa, že dve dlhé časti DNA, obe zdedené po neandertálcoch, prepožičiavajú rezistenciu alebo náchylnosť na závažný covid v závislosti od toho, ktorý z nich je prítomný.
Výskum viedli Hugo Zeberg a Svante Paabo z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku. Ich prvá práca, publikovaná v časopise Nature, opísala jeden z reťazov neandertálskej DNA, známy ako „haplotyp“, ktorý je spojený s vyšším rizikom vážneho ochorenia. Prítomnosť jednej kópie haplotypu, ktorý sa nachádza na treťom zo 46 chromozómov, zdvojnásobuje riziko, že sa pacient dostane na intenzívnu starostlivosť. Tí, ktorí nevlastnia dve kópie, jednu od každého rodiča, tak čelia vyššiemu riziku.
Výskyt frekvencie DNA
Genetická "smola" nie je rozložená rovnomerne. Génová sekvencia je najbežnejšia u ľudí juhoázijského pôvodu. Medzi Európanmi sa prevalencia pohybuje okolo 16 percent, kým v Afrike prakticky chýba. Pozoruhodné je, že sekvencia je veľmi vzácna vo veľkých oblastiach východnej Ázie.
Nie je jasné, čo presne haplotyp robí. Jeden gén v ňom kóduje proteín, ktorý interaguje s bunkovými receptormi, ktoré sars-cov-2 používa na vstup do buniek a ich prevzatie. Predpokladá sa, že haplotyp sa podieľa aj na produkcii signálnych proteínov, nazývaných cytokíny, ktoré pomáhajú regulovať imunitný systém. Príliš agresívna imunitná odpoveď je jedným z mechanizmov, ako Covid-19 zabíja.
Ďalšia štúdia sa týka iného neandertálskeho haplotypu, ktorý sa nachádza na chromozóme 12. Jeho účinok je ochranný, hoci je menej účinný. Prítomnosť jednej kópie znamená o 22 percent nižšiu pravdepodobnosť kritického stavu ochorenia.
Táto užitočná sekvencia sa vyskytuje vo všetkých častiach sveta okrem subsaharskej Afriky. Približne 25 až 35 percent obyvateľov Eurázie nosí aspoň jednu kópiu. Vo Vietname a východnej Číne ňou disponuje viac ako polovica populácie. V oveľa menšej miere sa vyskytuje aj medzi americkými populáciami prevažne afrického pôvodu, z ktorých mnohí budú mať aj novších eurázijských predkov.
Ochrana pred sars
Haplotyp bol výskumníkom známy ešte pred správami o jeho neandertálskom pôvode. Bráni šíreniu rna vírusov, z ktorých jedným je aj sars-cov-2. Robí to tak, že vedie infikované bunky k rýchlej samodeštrukcii. Je známe, že poskytuje aspoň určitú ochranu aj pred hepatitídou C, a čo je zaujímavé, aj pred sars-cov-1, teda vírusom, ktorý spôsobil ochorenie sars v roku 2002.
Aj tu je vidieť silu prirodzeného výberu. Gény v haplotype chromozómu 12 sa nachádzajú aj u iných cicavcov a u iných druhov sa niekoľkokrát stratili. To signalizuje, že ich prenášanie si vyžaduje značné náklady, a ak sa príliš nevyužívajú, stratia sa. To, že sú bežné vo väčšine ľudských populácií, naznačuje, že rna vírusy boli nepriateľom ľudstva dlhý čas v rámci evolučnej histórie.
Genetika, vek, obezita
Vedci dúfajú, že ich práca pomôže objasniť, prečo sa zdá, že niektoré krajiny či populácie zasiahol covid viac ako iné. Poukazujú napríklad na to, že Briti s bangladéšskym dedičstvom trpia závažným ochorením Covid-19 približne dvakrát častejšie ako bežná populácia.
Rozmotať účinky DNA však bude zložité. Faktorov, ktoré vplývajú na závažnosť ochorenia Covid-19 je viac a patrí medzi ne aj vek či obezita. Porovnania medzi krajinami komplikujú aj rozdielne definície a ťažkosti s presným počítaním, najmä v chudobných krajinách.
Faktom ostáva, že genetika je spolu s ďalšími faktormi pri zvládaní covidu dôležitá. Ak sa Covid-19 stane endemickým ochorením, ako predpokladajú vedci, lacné génové sekvenovanie môže pomôcť lekárom posúdiť, ktorí pacienti sú náchylní na najťažší priebeh. Pochopenie mechanizmov, ktorými gény prepožičiavajú rezistenciu alebo citlivosť, môže pomôcť aj pri hľadaní liekov. A história naznačuje, že sars-cov-2 pravdepodobne nebude posledným novým koronavírusom, ktorý sa dostane medzi ľudí. Ak je pravdepodobné, že niektoré populácie budú zraniteľnejšie ako iné, oplatí sa to vedieť.