Neandertálci používali lieky. Vo vegetariánstve im bránil kanibalizmus

Nepohrdol hubami ani machom

V Belgicku sa živil nosorožcami srstnatými, zatiaľ čo v Španielsku nepohrdol ani hubami, píniovými orieškami a machom. S odkazom na novo zverejnenú štúdiu austrálskych vedcov o tom informovala agentúra AP. Vedci boli schopní odhaliť, čo neandertálci jedli na základe vzoriek DNA a zubného povlaku troch z nich. Jeden vraj používal proti bolesti primitívnu verziu penicilínu a aspirínu.

Zubný plak pomáha vedcom odhaliť, čo sa dialo v ústach neandertálcov a aké baktérie žili v ich útrobách, uviedol spoluautor štúdie Alan Cooper, ktorý na univerzite v austrálskej Adelaide vedie centrum pre skúmanie pravekej DNA. Už skoršie štúdie naznačovali, že jedálny lístok neandertálcov nebol jednotvárny.

Vedcom sa vďaka genetickým testom podarilo s presnosťou určiť druhy mäsa a húb, ktoré do neho patrili, uviedol Cooper. Neandertálec, ktorý pred 42.000 rokmi žil na území dnešného Belgicka, jedol ovce a nosorožcov srstnatých.

Čítajte viac

Neandertálec preslávil Gánovce, priťahujú sochárov z celej Európy

Trpel infekciou v ústach

Neandertálci, ktorí žili pred 50.000 rokmi na území dnešného Španielska, podľa vedcov mäso nejedli. Nazvať ich však vegetariánmi by vraj bolo prehnané. Kostrové pozostatky nasvedčujú tomu, že sa medzi nimi vyskytoval kanibalizmus. Nájdené pozostatky dvoch neandertálcov patrili žene a násťročnému chlapcovi.

Chlapec podľa vedcov nebol synom ani bratom ženy, ale ich DNA nasvedčuje tomu, že mohli byť príbuzní. Mladý muž trpel infekciou v ústach a inými zraneniami. Vedci na jeho zuboch odhalili stopy topoľa, ktorý sa neskôr stal prísadou aspirínu, a pleseň, ktorá sa podobala penicilínu.

Pri ostatných tieto látky prítomné neboli. "Primitívny penicilín bol pre nás prekvapením," povedal Alan Cooper. "Zatiaľ je príliš skoro na to, aby sme s istotou povedali, že to neandertálec používal ako antibiotikum, ale núti nás to zamyslieť sa nad tým," dodal.