Nová štúdia sa na hlad na Madagaskare pozerá inak. Na vine je najmä chudoba
Globálne otepľovanie zohráva len minimálnu úlohu čo sa týka hladomoru na Madagaskare. K potravinovej kríze v tejto ostrovnej krajine viac než zmena klímy prispievajú iné faktory, akými sú najmä chudoba, zlá infraštruktúra a tiež prirodzené zmeny počasia v regióne.
Vyplýva to z novej štúdie medzinárodnej skupiny vedcov z iniciatívy World Weather Attribution zverejnenej vo štvrtok, píše agentúra AFP. Zistenia výskumníkov na rozdiel od novembrovej správy Svetového potravinového programu nepodporujú teóriu, že za súčasný stav na Madagaskare môže klimatická zmena.
"Pozorovania a klimatické modely ukázali, že výskyt len ojedinelých dažďov pozorovaných od júla 2019 do júna 2021 na juhu Madagaskaru sa významne nerozšíril v dôsledku zmeny klímy spôsobenej človekom," uviedla World Weather Attribution. V danom období zaznamenali na juhu krajiny len 60 percent z bežného úhrnu zrážok.
Výskumníci zhrnuli, že sucho, aké už niekoľko mesiacov sužuje Madagaskar, má šancu nastať raz za zhruba 135 rokov. "Je to zriedkavý jav, ale pohybuje sa v rámci prirodzenej variability," citovala agentúra AP spoluautorku štúdie Friederike Ottovú. Klimatická zmena nie je podľa jej slov hlavným spúšťačom "tohto typu nízkeho množstva zrážok". V tejto súvislosti spomenula, že vplyv má na to skôr "šokujúco vysoká miera chudoby".
V aktuálnej štúdii sa uvádza, že hoci klimatická zmena mohla mierne zvýšiť pravdepodobnosť nízkeho množstva zrážok, aktuálne sucho stále zodpovedá očakávanej prirodzenej premenlivosti počasia. Svetový potravinový program minulý mesiac uviedol, že vyše 1,3 milióna ľudí na Madagaskare čelí problémom s dostupnosťou potravín. V júni tiež ohlásil, že Madagaskar je "prvou krajinou na svete, ktorá zažíva pre dôsledky klimatických zmien podmienky podobné hladomoru".
Akútnou podvýživou trpí na Madagaskare pol milióna detí, pričom 110.000 z nich je v stave závažnej akútnej podvýživy a fakticky len krok od úmrtia v dôsledku hladu.