Zmeny klímy priniesli na Madagaskar sucho a hlad. Časť viny nesie bohatá Európa i lacné letenky
Madagaskar platí vysokú cenu aj za komfort európskych krajín. Ostrov postihlo najväčšie sucho za posledných 40 rokov, ktorého následkom je hladomor. Podľa tamojšej ministerky životného prostredia sú na vine aj lacné letenky.
Najhoršie sucho za 40 rokov
Juh Madagaskaru trpí už niekoľko rokov obdobiami sucha, situácia sa však v posledných mesiacoch prudko zhoršila. OSN ešte v auguste uviedla, že krajina čelí svetovému hladomoru v dôsledku klimatických zmien.
Madagaskar navštívil aj zástupca Svetového potravinového programu, ktorému pohľad na situáciu v krajine vtedy "lámal srdce".
Pomoc sľubovali už v roku 2009
Na klimatický summit OSN COP 26 v Glasgowe prišla aj madagaskarská ministerka pre životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj Baomiavotse Vahinala Raharinirina.
V rozhovore pre britský denník The Guardian uviedla, že neschopnosť bohatých krajín splniť cieľ financovania klimatických dopadov vo výške 100 miliárd dolárov znamená, že v jej krajine si nemôžu dovoliť postaviť vodovod na zmiernenie najhoršieho sucha za posledných 40 rokov.
Rozvinuté krajiny sľubujú už od roku 2009, že zasiahnutým oblastiam sveta ako Madagaskar, poskytnú na zmiernenie klimatických zmien 100 miliárd dolárov. Tento cieľ sa však doteraz nepodarilo splniť.
Raharinirina uviedla, že vodovod si krajina nemôže dovoliť, jeho cena sa vyšplhala na 900 miliónov dolárov. Dokázal by však vodu zo severu priviesť na juh. "Pred niekoľkými dňami počas rokovaní som uvažovala o tom, prečo je tak ťažké pre bohatšie krajiny túto čiastku zaplatiť. Nie je to pomoc, je to zodpovednosť," dodala s tým, že ľuďom je tento problém vzdialený. "Nevedia, čomu čelíme. Vidia dokumentárne filmy a obrázky, no necítia to, čo ja, keď idem na juh svojej krajiny," spresnila.
Ľudia sú obeťou niečoho, za čo ani nemôžu
Ministerka je toho názoru, že existuje nesúlad medzi správaním sa Európanov a Američanov a dôsledkami pre ľudí globálneho juhu, ktorí po celý rok znášajú teploty vo výške 45 stupňov len s malým množstvom zrážok. Vyzvala krajiny severu, aby sa nad tým zamysleli."Ľudia na juhu Madagaskaru sú obeťami niečoho, za čo ani nemôžu," uviedla.
"Sťahujú sa na západ krajiny, čo je rizikové aj pre biodiverzitu. Keď sa sťahujú, idú priamo do chránených oblastí, kde nájdu drevo a liečivé rastliny, tieto veci sú tu však bežne zakázané," dodala.
Madagaskar je piatym najväčším ostrovom sveta, domovom mnohých zvierat a rastlín, ktoré inde na svete nenájdete. V rokoch 1999 až 2010 tu objavili viac ako 600 nových druhov.
Raharinirina uviedla, že za aktuálnu situáciu môžu aj lacné lety bohatého severu. Podľa nej by ich mali zakázať. "Mali by sme zakázať nízkonákladové lety, keď niekedy len dvaja ľudia idú z Paríža do Madridu alebo z Edinburghu do Viedne. Je to vysoká cena pre ľudí v mojej krajine."
Vedci varujú politikov i verejnosť. Klimatický chaos prispel aj k francúzskej revolúcii
Šokoval ju aj pohľad na ľudí počas kongresu Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov vo francúzskom Marseille, ktorí jedli na plynom vykurovaných terasách reštaurácií. "Malo by to byť ilegálne," dodala.
"Je množstvo vecí, ktoré by mali na svojom spôsobe života zmeniť Európania, Američania alebo Číňania. Musíte urobiť svoje rozhodnutie alebo niečo obetovať," dodala.