Vedci varujú politikov i verejnosť. Klimatický chaos prispel aj k francúzskej revolúcii
Striedanie sucha, záplav a neúrody vyvoláva spoločenský chaos. Dlhodobé klimatické zmeny privodili úpadok a zánik prekvitajúcich spoločností ako Rímska ríša. Najlepším príkladom stretu klimatických zmien a politického zmätku je však podľa časopisu Time obdobie okolo francúzskej revolúcie z roku 1789.
_jpgac1100ae-890b-95e1.jpg?v=109539)
Na severnej pologuli sa začalo v 13. storočí dlhodobé obdobie ochlaďovania známe ako malá doba ľadová. Podľa časopisu Time nešlo o súvislé obdobie, ale o intervaly prudkého zostupu teplôt v inak stabilne teplom počasí. V severnom Atlantiku jeden takýto zostup zaznamenali okolo roku 1770, čo malo rýchly dopad na lodný prievoz, dopravu a poľnohospodárstvo. V roku 1775 viedla niekoľkoročná neúroda a nedostatok obilia vo Francúzsku k nepokojom. Udalosti označované ako vojna o múku predznamenali to, čo Francúzsko len čakalo.
Krúpy zabíjali zvieratá
Roku 1783 vybuchla islandská sopka Laki. Za osem mesiacov jej aktivity sa uvoľnilo do atmosféry 120 miliónov ton oxidu siričitého, mraky iba občas presvietilo krvavo sfarbené slnko. Táto udalosť viedla k úmrtiu ľudí a úhynu zvierat a radikálne zmenila pomery v atmosfére, čo malo za následok nestálosť klímy v 80. rokoch 18. storočia. Po dlhom chlade nastalo v roku 1783 mimoriadne teplé leto. Prinieslo prudké búrky s krúpami tak veľkými, že zabíjali zvieratá. Nasledovala rovnako intenzívna zima s veľkými mrazmi nasledovaná teplou jarou, počas ktorej sa sneh a ľad rýchlo roztopili a prišli záplavy.
To sa opakovalo v nasledujúcich rokoch, ktoré ničili obyvateľov Francúzska, plienili úrodu, zabíjali dobytok a vytvárali kolobeh hladu, chudoby, strachu a utrpenia. Neskorší americký prezident John Adams, ktorý prešiel Francúzsko, v roku 1785 napísal: "Tá krajina je hromadou popoľa, trávu takmer nevidíte, obilia je málo a je len zničené. Úprimne tých ľudí ľutujem, nič nenasvedčuje, že sa počasie zlepší."
Táto situácia umocnila finančnú krízu zo 70. a 80. rokov. Financie vo francúzskom kráľovstve neboli nikdy dobre spravované, bohaté aristokratické rodiny nemuseli platiť dane. Ministri kráľa Ľudovíta XVI. síce zaviedli reformy, ktoré však narazili na odpor privilegovaných, ktorí odmietli nové dane, pokým kráľ neponúkne politické ústupky. Obe strany zostali neoblomné a kríza nevyriešená.
Všetky tieto javy - klimatický tlak, finančná nestabilita a politický konflikt - sa stretli v rokoch 1788 a 1789. Veľké sucho z jari 1788 zničilo úrodu základných plodín, 13. júla 1788 Francúzsko zažilo najprudšie krupobitie vo svojej histórii, ktoré zničilo polia i vinice. Ceny obilia prudko vzrástli a rodiny, ktoré skôr dávali na obživu polovicu svojich príjmov, teraz potrebovali 90 percent rozpočtu, aby prežili. To eliminovalo záujem o iný tovar a už tak ohrozená ekonomika upadla do recesie. Tisíce robotníkov v mestách prišli o prácu.
V období veľmi zlej úrody v roku 1788 sa vystupňoval konflikt elitárov okolo finančnej, ekonomickej a politickej reformy. Občania, ktoré mali za sebou niekoľko rokov stresu a obáv, boli pripravení nechať absolutistickú monarchiu zaplatiť za to, že sa o ľudí nestará. Kráľ pod množstvom argumentov v národnom zhromaždení nakoniec ustúpil, a koncom roku 1788 zvolal na jar generálne stavy - teda snem šľachty, duchovenstva a tretieho stavu.
Najhoršia zima za sto rokov
Keď to oznamoval, Francúzsko zažívalo najhoršiu zimu za takmer sto rokov. Vtedajší americký zástupca vo Francúzsku Thomas Jefferson napísal: "Nastala nebývalá zima, všetka práca vonku bola zakázaná a chudobní bez platu, samozrejme, nemali chlieb ani vykurovanie." Zima trvala do konca apríla 1789 a gróf Mirabeuu z juhu Francúzska napísal, že prišla úplna pohroma. "Všade som nachádzal ľudí, ktorých zabila zima a hlad, nebola múka a mlyny zamrzli."
Keď sa v máji zišli stavy, mali Francúzi za sebou dlhé roky nekonečných klimatických zvratov, jar ani leto 1789 nepriniesli úľavu, pretože na úrodu sa ešte len čakalo. Parížania boli pripravení povstať. Mesiace politického patu vo Versailles sa rozťali v júli, kedy sa parížskymi ulicami niesli povesti o spiknutí a rozvášnení ľudia sa vrhli na Bastilu.
Francúzska revolúcia je mimoriadne varovný príbeh. Dnes sa vie, že vtedajší klimatický chaos bol výsledkom prírodných zmien, zatiaľ čo súčasne otepľovanie je dôsledkom ľudskej činnosti. A pokiaľ to nebudeme rýchlo riešiť, ešte sa to zhorší. Súvislosť klimatickej a politickej nestability sa stáva naliehavým študijných odborom.
Významná štúdia z roku 2013, ktorá porovnala klimatické údaje s významnými historickými konfliktmi, ukázala, že klimatické zmeny a spoločenské búrky navzájom súvisia. "Vplyv klimatických zmien na spoločnosť je zásadný," píše sa v nej. Autori varujú, že sociálny dopad otepľovania sa bude týkať krajín s vysokými i nízkymi príjmami.
K francúzskej revolúcii neviedli výhradne klimatické výkyvy. Rozvrátili ale jej ekonomiku, destabilizovali sociálny poriadok a vystresovali obyvateľstvo. Rozhodujúcim faktorom, ktorý viedol k revolúcii, bol narušený politický systém neschopný a neochotný zaoberať sa situáciou. My máme vo svojej moci zmierniť ekologické dôsledky klimatickej zmeny, ale obmedziť emisie škodlivých plynov alebo prejsť k zelenej energii stačiť nebude. Musíme zabezpečiť, aby boli politické štruktúry schopné reagovať na nevyhnutné sociálne krízy spôsobené globálnym otepľovaním, pružné a odolali budúcim búrkam.