Ženy vraždia a zapaľujú stany. V táboroch s manželkami islamistov vládne zúfalstvo
Situácia v tábore Al-Húl v severovýchodnej Sýrii, kde žijú ženy a deti zahraničných bojovníkov teroristickej organizácie Islamský štát, je chaotická, zúfalá a nebezpečná. Nad preľudneným stanovým mestečkom sa týči strážna veža, oplotené je ostnatým drôtom a na bezpečnosť dohliadajú ozbrojení kurdskí strážnici.
Píše o tom web BBC. Vo vnútri rozľahlého púštneho tábora sa pohybujú ženy oblečené v čiernych habitoch s nikábom, čo je závoj, ktorý nosia moslimské ženy, a ktorý zakrýva celú tvár okrem očí. Niektoré zo žien pôsobia chladne a odťažito, iné sa vyložene správajú nepriateľsky. Na rohu neďaleko stánku so zeleninou postáva v tieni skupinka žien z východnej Európy. Spravodajka BBC sa ich pýta, ako sa do tábora dostali. Nie sú však príliš zhovorčivé. Vydať sa do Sýrie a žiť pod vládou IS, ktorý mučil, vraždil a zotročoval, bolo podľa nich rozhodnutie ich manželov. Mnohé z nich trvajú na tom, že ich jediným previnením bolo zamilovať sa do zlého muža.
Zapaľujú stany s ľuďmi
Ich odpovede nie sú pre manželky bojovníkov IS netypické. Mnohé z týchto žien sa snažia dištancovať od režimu, ktorý dával jasne najavo svoje ciele a netajil sa svojou brutalitou. Manželia týchto žien sú buď mŕtvi, uväznení, alebo nezvestní, zatiaľ čo ženy a deti zostávajú v tábore. V tábore Al-Húl žije asi 60-tisíc ľudí, vrátane 2500 rodín zahraničných bojovníkov IS. Mnohí z nich žijú od porážky IS v Baghúze v roku 2019.
Ženy hovoria opatrne, obávajú sa, že by na seba strhli pozornosť, čo by pre ne mohlo mať vážne, ak nie smrteľné, dôsledky. Strach však nemajú zo strážcov tábora, ale z ostatných žien. Tých, ktoré v tábore stále presadzujú pravidlá IS. Skoro ráno bola v tábore Al-Húl nájdená zavraždená žena. Násilie a radikalizácia v tábore sú hlavné výzvy pre Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily, ktoré zariadenie spravujú.
Abdalkarím Umar, ktorý zodpovedá za zahraničnú agendu kurdskej správy na severovýchode Sýrie, priznáva, že v tábore Al-Húl stále vládne IS. Za väčšinou násilia podľa neho stoja zradikalizované ženy. "K vraždám dochádza každý deň, zapaľujú stany s ľuďmi, ktorí nenasledujú ideológiu IS," uviedol. "Tieto radikálne postoje odovzdávajú svojím deťom," dodal.
Do novinárov deti hádžu kamene
Al-Húl je plný detí z Ázie, Afriky a Európy, ktoré ich rodičia vzali do Sýrie, aby spoločne žili v režime IS. V tábore deti nemajú čo na práci. Niektoré na novinárov prechádzajúcich zahraničnou časťou tábora hádžu kamene. Jeden roztriešti okienko spolujazdca. So strážou v aute to skoro ani nehne, podobné incidenty sú tu bežné.
Koho nezabila vojna a nálety, zabíja koronavírus. V Idlibe nemajú niektorí ani na rúška
Iné deti sa správajú úplne pasívne, sedia pred stanmi a hľadia do prázdna. Mnohé z nich videli nepredstaviteľné hrôzy a boli neustále na úteku, keď sa IS zúfalo snažil brániť posledné územie pod svojou kontrolou v Iraku a v Sýrii. Mnohé z týchto detí nepoznajú nič iné ako vojnu, a nikdy nechodili do školy. Niektoré majú viditeľné zranenia. Novinári majú chlapca s amputovanou nohou, ktorý sa potkýňa po nerovnej prašnej ceste. Traumou si prešli všetky z týchto detí, väčšina prišla o najmenej jedného rodiča.
Starší chlapci sú vnímaní ako hrozba
Pre narastajúce násilie sa v tábore konajú pravidelné bezpečnostné razie. To ale nie je všetko. Starší chlapci sú vnímaní ako potenciálna hrozba. Po dosiahnutí adolescencie sú preto premiestnení do záchytného centra, kde už nežijú s rodinou. "Keď dosiahnu určitého veku, stanú sa hrozbou pre seba a ostatných, takže sme nemali na výber, a museli sme pre tieto deti vybudovať nápravné centrum," uviedol Umar. Dodal, že títo chlapci udržiavajú kontakt so svojimi matkami prostredníctvom Červeného kríža.
Severne od tábora Al-Húl sa nachádza menší tábor Rúdž, kde rovnako žijú ženy a deti IS. K násiliu tam dochádza menej často. V tábore je mnoho Britiek, vrátane Shamimy Begumovej. Novinári tam stretli skupinu žien z Trinidadu a Tobaga, kde miera ľudí rekrutovaných do IS bola jednou z najvyšších na západnej pologuli. Jedna zo žien má desaťročného syna. Deti vzala do Sýrie a po smrti svojho manžela s deťmi zostala na území ovládanom IS až do konca. Počula, že správcovia tábora starších chlapcov oddeľujú od rodín, a má strach, že to čaká aj jej syna. Ten si opodiaľ so svojim mladších bratom a sestrou kope loptu. Hovorí, že by mu matka chýbala, pokiaľ by ho odsťahovali. Jeho otca zabili pri nálete.
Najskôr maľovali bombardovanie, teraz kvety
Tábor má vonkajšie záchody a sprchové kúty. O pitnú vodu sa musia obyvatelia deliť z nádrží, na čo sa všetky deti sťažujú. Je tu tiež malé trhovisko, kde sa predávajú hračky, potraviny a oblečenie. Každý mesiac rodiny dostávajú balíčky s potravinami. Zaistené je tiež oblečenie pre deti. Za vlády IS niektoré zo žien zdieľali manžela a teraz sa o deti a domáce povinnosti starajú spoločne.
Mnoho z miestnych detí chodí do poľnej školy organizácie Save the Children. "Počúvame toho veľa a žiadny z týchto príbehov, bohužiaľ, nie je radostný. Dúfame, že sa raz budú môcť vrátiť domov, a prežiť normálne detstvo, že budú zdravé a v bezpečí," uviedla Sára Rašdánová zo sýrskej pobočky organizácie. "Videli sme veľké zmeny v ich správaní. Kreslili obrázky deštrukcie, bombardovania a vojny... Teraz ale maľujú radostnejšie veci, ako domovy a kvetiny," uviedla.
Kedy deti tábor opustia, sa však nevie. Ich budúcnosť tak zostáva nejasná. Niektoré západné štáty označujú ženy bojovníkov IS za bezpečnostnú hrozbu. Mnohé zo žien naopak tvrdia, že nie sú bezpečnostným rizikom. Je medzi nimi neochota hovoriť o obetiach IS: o tisícok jezídok, ktoré skupina zotročila, o domnelých odporcoch IS, ktorí boli označení za kacírov a zavraždení, alebo o tých, ktorí zomreli v boji proti skupine, píše BBC.
Tvrdia, že o rezaní hláv nevedeli
Mnoho z týchto žien tvrdí, že nevideli žiadnu násilnú propagandu IS. Hoci žili v "kalifáte", tvrdia, že nevedeli o rezaní hláv, masakroch a genocídach, ktoré IS páchal. Ide o obvyklý argument ľudí, ktorí sa pripojili k IS. Mnohí z nich nerozumejú, že s ním ale neobstoja. Tieto ženy sú od okolitého sveta izolované a máloktorá rozumie, ako na ňu nazerá spoločnosť v jej vlasti. Niektoré štáty, vrátane Švédska, Nemecka a Belgicka, niektoré ženy s deťmi repatriovali. Vzhľadom k zhoršujúcim sa podmienkam v tábore ale kurdské úrady vyzývajú ďalšie štáty, aby si svojich občanov vzali späť.
"Je to medzinárodný problém, ale medzinárodná komunita si vo veci neplní svoje povinnosti," uviedol Umar. "Pokiaľ to bude takto pokračovať, budeme čeliť katastrofe, s ktorou sa nedokážeme vyrovnať," dodal.