Taliban sa s narkomanmi nemazná, drogovú závislosť liečia v Afganistane radikálne
Oholené hlavy, šaty visiace na tele a pohľad prenasledovaného zvieraťa. Pre narkomanov, ktorých zatkli pod mostom v Kábule členovia vládnuceho Talibanu alebo ich na rehabilitácie poslali ich rodiny, začína 45-denná nútená drogová abstinencia.
Informáciu o situácii kábulských narkomanov priniesla agentúra AFP. O skrýši pod mostom Pul-e Suchta, pod ktorým do rieky prúdi kábulský odpad, vedia všetci. Kábulčania závislí na drogách tam mimo pohľadov verejnosti žijú a umierajú.
Striekačky a trubičky na šňupanie
Polícia Talibanu to ale trpieť nehodlá a ich razií pribúda. Tentokrát tam dorazili dvaja talibanci ozbrojení automatmi, aby zatriasli neforemnými postavami zrútenými medzi hromadami vankúšov, prikrývok a vriec piesku, medzi ktorými sa váľajú injekčné striekačky alebo trubičky na šňupanie drog.
Po varovných výstreloch talibanci narkomanov napchajú bez akéhokoľvek triedenia do sanitiek, ktoré s nimi zamieria na rehabilitačné oddelenie Avicennovej nemocnice na bývalej vojenskej základni. Doktor Ahmad Zohír Sultání tam môže prijať až 1000 klientov, avšak je to, ako by chcel vysušiť more kávovou lyžičkou. "Drogy sú tu hrozným problémom, sú tu skoro štyri milióny narkomanov," povedal.
Podľa medzinárodného vyšetrovania holduje drogám okolo desať percent Afgancov, čo je najvyšší pomer k počtu obyvateľov na svete. "Toto je politika islamského emirátu. Chcú zbaviť mesto všetkého, čo ho hyzdí. Pokiaľ tu budeme mať miesto, budú ich sem voziť. Dnes máme obsadených takmer všetkých našich 1000 lôžok. Pracujeme zadarmo, nikto z nás nedostal štyri mesiace plat. Dúfame, že sa to zmení," uviedol Sultání.
Emal sa vrátil po 10. dňoch
Rehabilitačný pobyt trvá 45 dní a je to najmä totálna abstinencia. Muži trávia dni v posteliach, v spoločných izbách alebo na chodbách a tiež na dvore, kde sa ohrievajú na jesennom slnku. Máme trochu metadonu pre závislých na ópiu, ale nič pre ľudí na pervitíne, vysvetľuje Sultání.
Ráno do registračnej kancelárie prichádza 36-ročný Emal. S ťažkosťami za sebou vlečie nohy, a dobrovoľník, čo je podobne ako ostatní bývalý klient, zakladá kartu. Meno, meno otca, ženatý alebo nie, zamestnaný, závislý na akej droge, hospitalizovaný v minulosti - tak znejú základné otázky. A Emal odpovedá, že je ženatý, má tri deti, je bez práce, závislý na pervitíne a v nemocnici už bol trikrát, teraz štvrtý. Posledný pobyt ukončil desiatimi dňami.
Na stoličku dosadol 22-ročný Bilál Ahmad, vystrašený ako mača. Aj on berie pervitín a bol tu už pred rokom alebo rokom a pol. "Som rád, že som tu zase," hovorí, ale jeho pohľad prezrádza pravý opak. "Ak boh dá, budeme sa môcť za 45 dní vrátiť domov," dodáva.
Oholia im vlasy a fúzy nechajú
Nasleduje dôsledná prehliadka - po drogách sa pátra všade, v záhyboch šiat i v topánkach. "Otvor ústa, viac, vyplaz jazyk," znejú pokyny. Prichádzajúci sú potom po šiestich odvedení do spŕch, kde dostanú khaki košele, široké nohavice a mydlo, uterák však nie. Keď vyjdú von, vezmú ich do rúk holiči a oholia im vlasy. Fúzy ponechajú. Celé to v nich zanechá dojem, že zapadli do rodiny. Ale je to bratstvo poznamenané strachom, majú sklesnuté ramená a váhavý krok. Odvedú ich do budovy s izbou pre päť ľudí. Ošetrovatelia zmerajú tlak, pulz a teplotu.
Susedná nocľaháreň slúži pre 30 mužov. Sú v rozdielnom veku, ležia na prikrývkach, jeden hrá detskú pesničku na bambusovú flautu, druhý ukazuje rukou na ústa a dáva najavo, že má hlad.
Klinika má zásoby zhruba na rok a poskytuje tri jedlá denne, tvrdí Sultání v sklade s policami plnými ryže a konzerv. "Tu v štvrti máme zlú povesť. Keď Kábul 15. augusta padol do rúk Talibanu, prišli sem stovky ľudí a chceli nás vykradnúť. Spolu s pacientami sme sa ale ubránili a odrazili sme ich," popísal situáciu lekár.