Snahu o reformu vysokých škôl vítame, sú však potrebné výraznejšie zmeny, upozorňujú zamestnávatelia
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov vítajú snahu o reformu vysokých škôl. Upozorňujú však, že vzhľadom na dlhodobo zhoršujúci sa stav sú potrebné výraznejšie zmeny. Viaceré opatrenia, s ktorými ministerstvo školstva prichádza, považuje Republiková únia zamestnávateľov za potrebné a dobré, no nie dostatočné.
Uviedol to na tlačovej konferencii prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga a prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský. Zamestnávatelia v Republikovej únii zamestnávateľov vítajú snahu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky začať s reformou vysokých škôl.
Mnohé z navrhovaných opatrení, ako napríklad úprava systému riadenia vysokých škôl a posilnenie manažérskej úlohy rektora či rozdelenie vysokých škôl podľa ich poslania a kvality, Republiková únia zamestnávateľov podporuje, keďže sú v prospech profesionálnejšieho riadenia, transparentnejšieho a efektívnejšieho financovania a tiež zlepšenia ich kvality a výkonnosti.
Republiková únia zamestnávateľov tejto súvislosti očakáva predovšetkým jasnú definíciu poslania jednotlivých vysokých škôl a ich postoja k očakávaniam spoločnosti, zamestnávateľov, ale najmä mladých ľudí. Študenti a absolventi by zároveň podľa zamestnávateľov mali byť súčasťou hodnotiaceho procesu a mali by mať priestor na vyjadrenie vlastných pripomienok, návrhov a riešení.
"Vítame, že ministerstvo školstva navrhuje zavedenie kvalitatívneho hodnotenia výskumnej činnosti vysokých škô a verejných výskumných inštitúcií. Veríme, že hodnotenie konečne stanoví jasné ukazovatele kvality a ukáže, kto a aký prospešný výskum a vývoj na Slovensku realizuje," uviedol Kiraľvarga.
Poznamenal, že návrh ministerstva školstva počíta aj s možnosťou doplnenia možnosti financovania vysokých škôl na základe napĺňania vopred dohodnutých výkonových parametrov, avšak tie bližšie nekonkretizuje. Jednoznačne by podľa neho malo byť definované aj nastavenie využitia a účelnosti nakladania s verejnými zdrojmi vrátane dodatočných zdrojov z plánu obnovy a odolnosti.
Lelovský upozornil, že vysoké školy na Slovensku rok čo rok produkujú desaťtisíce absolventov, ktorí nie sú, ani po piatich rokoch štúdia, pripravení na reálne požiadavky trhu práce a zamestnávateľov.
Celkovo je to viac ako polovica všetkých absolventov, ktorí nepracujú v odboroch, ktoré vyštudovali, čo znamená obrovské plytvanie verejnými zdrojmi a neumožňuje plnohodnotné uplatnenie a kvalitný život absolventov.
"Reprezentácie vysokých škôl túto situáciu roky len pozorujú, avšak neprichádzajú so žiadnymi návrhmi na opatrenia, ktoré by nelichotivý stav vysokého školstva zmenili. Naopak, návrhy na systémové zmeny predložili zástupcovia zamestnávateľov, ako aj odborárov už v roku 2018. Vzhľadom na to sme očakávali, že vláda, po viac ako roku príprav, predstaví balík podstatne zásadnejších systémových zmien v oblasti vysokých škôl," dodal Lelovský.
Republiková únia zamestnávateľov pokladá práve v kontexte plánu obnovy a odolnosti nadchádzajúce obdobie za kľúčové pre skoncovanie s otáľaním v reformách vysokého školstva.
Únia je pripravená aktívne participovať v ďalšej diskusii o konkrétnych krokoch, ktoré zabezpečia pre budúcich absolventov perspektívu a kvalitné uplatnenie sa aj v meniacich sa podmienkach na európskom trhu, spojených s digitalizáciou a transformáciou všetkých povolaní a sektorov.