Voľba rektora aj dĺžka externého štúdia. Dve dôležité veci, ktoré mení novela vysokoškolského zákona
Návrh novely vysokoškolského zákona počíta so skrátením externého štúdia. Cieľom je aj zmena rektora verejnej vysokej školy. Vyplýva to z novely zákona o vysokých školách, ktorý predložilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR do medzirezortného pripomienkového konania.
V súčasnosti platí, že rektora volí akademický senát. Ako vysvetlil v pondelok štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis, po novom to bude vyzerať inak. "Rektora bude spoločne voliť v spolupráci akademický senát a správna rada ako jeden celok," povedal Paulis.
Ako ďalej vysvetlil, správna rada bude mať aspoň "štvrtinový počet počtu členov senátu", pričom maximálny počet senátu je 64. "Maximálny počet členov správnej rady je 16 a najnižší počet osem," uviedol. Rovnaká zmena by mala nastať aj v prípade odvolávania rektora.
Úlohou novely zákona je aj systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl so zámerom jeho modernizácie tak, aby sa spružnili rozhodovacie procesy na úrovni vysokých škôl, ako aj na úrovni fakúlt.
Zadefinovanovať sa majú aj jednotné minimálne kritériá na obsadenie funkčného miesta docenta a profesora a systémové zrušenie väzby týchto funkčných miest na tituly. Cieľom je aj zvýšenie transparentnosti pri obsadzovaní funkcie rektora verejnej vysokej školy zavedením inštitútu verejného vypočutia.
Novela zákona skracuje externé štúdium späť na päť rokov. Úlohou je aj možnosť získania finančných prostriedkov podmienených plnením merateľných ukazovateľov, pôjde o takzvané výkonnostné zmluvy.
Vďaka nim bude podľa rezortu školstva možné vysokú školu lepšie prepojiť s praxou, čím sa zohľadnia potreby trhu práce a pomôže to študentom s výberom povolania, ktoré má dobré uplatnenie.
Cieľom je aj efektívnejšie riadenie vysokých škôl. Podľa Paulisa súčasné riadenie na vysokých školách nie je optimálne. Rozdeliť sa majú aj akreditácie habilitačného a inauguračného konania na dva samostatné druhy akreditácií.
Systémová zmena sa dotkne i vytvárania učiteľských študijných programov. Upraviť sa má aj zloženie predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja a otvorenia sa občianskym združeniam pôsobiacim v oblasti výskumu a vývoja a zvýšenie transparentnosti aj doplnením člena za Zastúpenie Európskej komisie v SR.
Spružniť sa majú aj termíny na doručovanie žiadostí o pôžičku. Zmenou je tiež financovanie vysokých škôl podľa kvality, čo umožní školám profilovať sa podľa svojich silných stránok. Viac financií získa tá vysoká škola, na ktorej zamestnanci robia kvalitný výskum, napredujú vo svojej oblasti a zároveň tak odovzdávajú najnovšie poznatky z odboru študentom.
O novele vysokoškolského zákaon hovoril aj minister školstva Branislav Gröhling na tlačovej besede: