Od pandémie k plastike. Izolácia otvorila našu Pandorinu skrinku, svoj vzhľad riešime viac
Štyridsaťročná odborníčka na duševné zdravie z Corku Jane sa nikdy príliš nezaoberala tým, ako vyzerá. No keď začala naplno pracovať online, zistila, že sa obáva stretnutí cez Microsoft Teams. Jej tvár vyzerala okrúhlejšia, nos väčší a horná pera tenšia ako bežne v zrkadle.
"Myslela som si, že som atraktívna, na môj vzhľad som dostávala samé komplimenty," hovorí. "No cez video mi to nikto nevravel." Jane vzala veci, alebo teda pery do vlastných rúk, a nechala si ich vlani v júni vyplniť, píše The Guardian. Výsledky ju potešili, plánuje preto podstupovať zákrok každý rok.
Obavy z návratu osobných stretnutí
Keď počas roku 2020 dovoľovala pandémia stretávať ľudí len cez video konferencie, výskumníci si všimli fenomén, ktorý nazvali "zoomová dysmorfia". Po mesiacoch stretnutí na diaľku a pozerania sa na vlastné tváre na obrazovke, sa čoraz viac ľudí začalo zameriavať na svoje fyzické chyby. Dermatologička z Massachusetts Shadi Kourosh vymyslela termín "zoomová dysmorfia" po tom, čo minulé leto opäť otvorila svoju kliniku. Všimla si obrovský nárast záujmu o kozmetické procedúry akými sú Botox, injekčné výplne, laserový "resurfacing" či chemický píling. Stala sa spoluautorkou štúdie, ktorá vyšla vlani v novembri.
"So všetkými tými obavami, ktoré sme mali, ma prekvapilo, ako veľmi sú ľudia znepokojení svojim vzhľadom," hovorí Kourosh. Možno ešte viac prekvapujúce je podľa nej, že po tom, ako otvorila svoju kliniku i na osobné konzultácie, sa žiadosti o konzultácie na kozmetické procedúry neznižujú.
V nasledujúcej štúdii publikovanej v Medzinárodnom vestníku ženskej dermatológie Kourosh a jej kolegovia zistili, že 71 percent opýtaných malo obavy z návratu k osobným stretnutiam a traja z desiatich mali pre to v pláne investovať do svojho vzhľadu. Hoci tieto čísla nemožno pripísať Zoomu, je jasné, že doba online stretnutí otvorila Pandorinu skrinku fyzickej neistoty.
Efekt zosmiešňujúceho zrkadla
Zatiaľ čo psychologické štúdie spájajú čas strávený pred zrkadlom s neistotu o svojou vzhľade, Kourosh hovorí, že pozerať sa na seba na obrazovke je akoby sme sa pozerali do zosmiešňujúceho zrkadla a nie do toho skutočného. Predné kamery kombinované s blízkym zaostrením môžu narušiť vzhľad ľudí, zmenšiť im oči a nos zväčšiť. Plus, ľudia nie sú zvyknutí sledovať seba pozerajúc na ostatných.
Kourosh a aj ostatní si už na začiatku všimli nárast konkrétnych obáv, ktoré by mohli byť spojené s technickými deformáciami. "Ľudia sa zaujímali o vrásky okolo očí. Mohlo to byť tým, že sledovali ako žmúria na obrazovku," hovorí.
Lekári, ktorí sa venujú kozmetickým procedúram, sú zvyknutí na telesnú dysmorfiu, ktorú zhoršilo retušovanie celebritných fotografií alebo v posledných rokoch filtre na sociálnych sieťach. Väčšina ľudí si však uvedomuje, že Snapchat nie je skutočný život. Kourosh hovorí, že zoomová dysmorfia je viac zákernejšia, pretože ľudia si jednoducho neuvedomovali, že video hovory by mohli skresľovať. Tieto typy obáv zasahujú oveľa širšiu časť spoločnosti. Nie každý má totiž účet na Snapchate, no väčšina z tých, ktorí pracujú z domu počas pandémie, využíva video hovory.
Vplyv môže byť vážny a dlhotrvajúci. Sociálna a marketingová konzultantka z Los Angeles Jane Dimplez Ijeoma netrávila pred pandémiou mnoho času pred zrkadlom. Ale po tom, ako musela na seba civieť 40 hodín do týždňa na pracovných poradách cez Zoom, začala sa zaujímať o štruktúru svojej pokožky. Z kozmetických procedúr vyskúšala na zlepšenie vzhľadu všetko - prstencové svetlá, zoomové filtre, dokonca aj novú rutinu starostlivosti o pleť. Počas online stretnutí pomohlo rozmazanie pokožky, ale po nich ju trápil jej výzor. "Ak sa pozriete do zrkadla po ôsmich hodinách skrášľovacieho filtra na Zoome, je to ako "ach, ja mám póry," hovorí.
Hanbila sa za svoj zovňajšok, zhoršil to lupus
Niektorí ľudia nemajú možnosť zmeniť to, ako vyzerajú na obrazovke. 27-ročnej Becky Schwarz z Washingtonu, ktorá pracuje ako prevádzková manažérka firmy, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblasti kariéry a osobnej značky, diagnostikovali na začiatku pandémie autoimúnne ochorenie lupus.
Stav jej spôsobil výrazné vypadávanie vlasy, steroidy, že tvár jej opuchla a vyzerala oblejšie. Diagnóza jej spôsobovala depresiu, čo jej sťažilo sprchovanie sa a starostlivosť o seba. "Čím bol môj vzhľad horší a horší, tým viac som na seba na obrazovke na seba civela," hovorí Schwartz.
Aby zabránila tomu byť na kamere, Schwartz začala ľuďom hovoriť, že má pokazenú kameru alebo že volá z telefónu. Keď nemala inú možnosť, zavesila na stenu za sebou dekoráciu, aby odvrátila od seba pozornosť a miestnosť nechávala čo najviac tmavú. Stále sa vyhýba virtuálnym stretnutiam viac ako by chcela. "Zoom ma prinútil chcieť byť neviditeľnou, je to neuveriteľné osamelé," hovorí Schwarts. "Nie som si v skutočnosti istá, ako sa z tohto dostať." Schwartz hovorí, že jej úzkosť a telesná dysmorfia sú na vrchole: "Najviac nenávidím myšlienku ísť von a nechať ľudí vidieť viac ako to, čo som sa naučila ovládať".
Riskoval život pre dokonalé telo
Niektorým zhoršili online stretnutia už existujúcú telesnú dysmorfiu. Sam, 28-ročný dátový analytik z Toronta, hovorí, že od dvadsiatky začal vnímať chyby svojich tvárových čŕt. "Začal som sa zastavovať pri zrkadlách alebo odrazovýh povrchoch, aby som sa uistil či sú moje tvárové črty v súlade s mojim mentálnym obrazom," hovorí. Na Microsoft Teams zistil, že sa v zrkadle kontroluje celý deň.
Dolaďovanie uhla webkamery a zakrytie neexistujúcich nedokonalostí nepomohlo. Teams neumožňuje používateľom skryť samého seba. Sam najskôr skúsil terapiu, nakoniec sa však rozhodol pre plastiku nosa. "Niekoľko mesiacov som bol spokojný s výsledkami, ale neskôr sa znovu ozvala dysmorfia a našiel som novú nedokonalosť v rovnakej tvárovej črte," hovorí. "Aktuálne som na čakacom zozname na terapiu telesnej dysmorfickej poruchy."
Znepokojený svojim vzhľadom na stretnutiach cez Zoom si 25-ročný podnikateľ z Londýna Chad Teixeira rezervoval plastickú operáciu v marci v Turecku. Desaťhodinová operácia, ktorá zahŕňala liposukciu a sťahovanie brucha, viedla k úbytku hmotnosti skoro 90 libier. Teixeira počas operácie stratil aj nebezpečne veľké množstvo krvi, a musel dostať dve krvné transfúzie.
I keď Teixeira hovorí, že sa cíti byť istejší počas hovorov s kolegami a klientmi, a aj jeho mentálne zdravie sa pre stratu váhy zlepšilo, hovorí, že ak by mal možnosť, urobí veci inak. "Nemyslím si, že by som urobil niečo tak drastické ak by som sa na seba nepozeral po celý čas," hovorí. "Zoom ma prinútil riskovať život pre perfektné telo".
Návrat k osobným stretnutiam je pre Teixeiru ako závan čerstvého vzduchu. No nezmenilo to jeho túžbu po kozmetických vylepšeniach. Plánuje pokračovať v liposukcii a potom sa chystá na "falošné tehličky na bruchu". Na druhej strane, Jane má zmiešané pocity. Jej práca bude v dohľadnej budúcnosti online, a pretože sa cíti menej atraktívne na obrazovke ako v skutočnom živote, zvažuje plastickú operáciu nosa, aby si zvýšila sebavedomie. "Ako 40-ročnej mi však príde smiešne premýšľať nad svojim vzhľadom ako tínedžer, pretože na svete sú oveľa väčšie problémy".