Rodina si otvorila jedinečný včelí hotel, láka najmä zaneprázdnených zákazníkov
V meste Garešnica na severovýchode Chorvátska žije rodina, ktorá prevádzkuje tzv. "včelí hotel". Zákazníkom, ktorí chcú chovať včely, ale nemajú pre ne dostatok času ani priestoru, predáva produktívne úle.
Med vyberajú spoločne so zákazníkmi
Domagoj Balja hovorí, že podnik je reakciou na rastúci záujem ľudí, ktorým predáva med, o to, ako tento produkt vzniká. Deje sa tak v čase, kedy včelárstvo trpí celosvetovým úbytkom včelej populácie.
"Často sa nás pýtali: Je váš med skutočne domáci? Ako skúsených včelárov nás to trochu nahnevalo, ba až urazilo," hovorí Balja, ktorého rodina chová včely desiatky rokov. "Potom nám s manželkou napadlo, že necháme ľudí, aby sa sami naučili chovať včely tým, že budú mať vlastné úle," dodáva.
Ľuďom, ktorí chcú mať vlastný domáci med, ponúka rodina z mesta Garešnica na severovýchode Chorvátska trojročnú zmluvu za 2500 kun, teda necelých 336 eur. Po uplynutí tohto obdobia môžu majitelia premiestniť svoje úle inam, hoci nájsť pre ne iné miesto nemusí byť jednoduché. "Môžu si u nás kúpiť úľ, o ktorý sa im potom postaráme. V priebehu tých troch rokov je polovica medu ich," uviedol. "Med vyberáme z úľa spoločne. V dobrých časoch môže jeden úľ vyprodukovať asi 30 kilogramov medu (ročne)," uvádza Balja.
Včely má na farme aj pilot z Dubaja
Včely má na farme v súčasnosti 25 zákazníkov. Väčšina pochádza z chorvátskych miest, niektorí sú ale z ďalekej cudziny, vrátane pilota z Dubaja či futbalového trénera zo saudskoarabskej Džiddy. "Tento aspekt našej práce v skutočnosti nie je o hromadení zisku, ale o učení ľudí chovať včely," hovorí Balja, ktorého cieľom je mať nakoniec 40 "hotelových" klientov.
Nena Salopeková si kúpila vlani úľ, z ktorého získala štyri kilogramy medu. "Chutí výborne," hovorí a dodáva, že ju však znepokojuje vplyv klimatickej zmeny na produktivitu včiel.
V lete ochladzujú, v zime udržiavajú teplo. Pozitíva zelených fasád potvrdila aj štúdia
Včely, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou pestovania rastlín, ohrozuje intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré vo veľkom používa pesticídy a hnojivá. K úbytku včelstiev prispieva tiež klimatická zmena. Podľa Balju bude tento rok z hľadiska produkcie medu najhorší za posledné desaťročie, čo je spôsobené okrem iného množstvom snehu a silným mrazom v jarných mesiacoch. "Na jar sme museli včely dokrmovať, aby neumreli hladom, čo sa nám predtým nikdy nestávalo," hovorí Balja.