V lete ochladzujú, v zime udržiavajú teplo. Pozitíva zelených fasád potvrdila aj štúdia
Fasády pokryté zeleňou môžu v lete až o niekoľko stupňov Celzia znížiť teplotu v interiéri, zatiaľ čo v zime ju mierne vylepšujú. Vyplýva to zo štúdie, ktorá je prvá svojho druhu. Nižšiu teplotu počas horúčav pociťujú vo svojej nehnuteľnosti aj obyvatelia domu so zelenou strechou v Zálesí, ktorí sa s nami podelili o svoje skúsenosti. Odporučili by ju aj ostatným?
Štúdia výskumníkov Bar-Ilanovej univerzity, o ktorej píše The Times of Israel, skúmala vplyv takzvaných "vertikálnych lesov" tvorených kríkmi a popínavými rastlinami pestovanými v balkónových kvetináčoch a živých "zelených stien" z menších rastlín. V oboch prípadoch zeleň ochladila budovy o približne dva stupne, zelené steny však ortuť teplomera znižovali o niečo viac. Zároveň sa ukázalo, že oba typy zelenej pokrývky rovnako účinne bránia úniku tepla z interiéru v zimných mesiacoch.
Rastliny fungujú ako izolácia
Je známe, že rastliny prečisťujú vzduch, absorbujú oxid uhličitý, sú zdrojom potravy a poskytujú ochranu pred nepriaznivým počasím. Okrem toho však tiež znižujú okolitú teplotu procesom evapotranspirácie, pri ktorej do atmosféry uvoľňujú vodu v reakcii na teplejší a suchší vzduch, podobne ako ľudský organizmus ochladzuje pot. Rastliny umiestnené blízko alebo priamo na stene zároveň fungujú ako izolácia, čím pomáhajú udržiavať stabilnú teplotu.
Architekti a urbanisti v mnohých častiach sveta už využívajú zelené strechy a steny ako prírodné riešenie mestských tepelných ostrovov, kedy mestská zástavba badateľne dosahuje vyššie teploty ako okolie (keďže v nej prevažujú materiály, ktoré absorbujú teplo, napríklad tehly, betón a asfalt), a chýba dostatok zelene.
Ako pre TA3 povedala Nikola Žišková zo Zálesia, bol to práve architekt, kto im navrhol v projekte zelenú strechu. Doteraz rozhodnutie s partnerom neľutujú. Ide podľa jej slov o jedinečnú strechu. Iný rodinný dom so 43-stupňovým sklonom, tromi štítmi a zeleňou sa na Slovensku vraj nenachádza. Zelenú strechu tvorí 13-centimetrová vrstva substrátu a suchomilné sukulenty. V obci sa podľa nej nachádza ešte jeden rodinný dom so zelenou strechou, no má iný tvar. Ako spomenula, zelenú strechu má v Zálesí aj jedna z autobusových zastávok.
Zelené steny v Izraeli nie sú príliš obvyklé. Výnimkou je ústredná spoločnosť Check Point Software Technologies v Tel Avive, kde 2500 metrov štvorcových fasády pokrývajú rastliny.
Skúmali tri budovy, jednu bez zelene
Štúdiu, ktorú viedli profesor z Bar-Ilanovej univerzity Itamar Lensky a doktorandka Noa Zuckermanová, skúmala vplyv zelených plôch na troch totožných budovách univerzitného kampusu pri Tel Avive. Fasády dvoch budov pokrývali rastliny - v jednom prípade formou zelenej steny, v druhom vertikálneho lesa.
Tretia budova slúžila ako kontrolná, takže jej steny zostali holé. Výskumníci tiež skúmali teplotu na ceste medzi budovami, ktorú pokrývala zeleň, čo porovnávali s teplotou na ceste medzi holými fasádami. Celkovo sa v rámci štúdie zazelenalo 800 štvorcových mestrov fasád.
V lete ochladzujú, v zime udržiavajú teplo. Pozitíva zelených fasád potvrdila aj štúdia
Zisťovali aj pocitové teploty
Zuckermanová počas 18 mesiacov sledovala zmeny vlhkosti a teplôt v budovách a na cestách medzi nimi. Zároveň zhromažďovala dáta o pocitových teplotách študentov a akademikov, ktorí sa v objektoch a medzi nimi pohybovali.
Závery predstavili na každoročnej vedeckej a environmentálnej konferencii, ktorá sa uskutočnila online. Teplota vo vnútri budovy s vertikálnom lesom bola podľa nich v lete o 1,9 stupňa Celzia nižšia ako v kontrolnej budove, zatiaľ čo v budove so zelenou stenou bola teplota v porovnaní s kontrolnou budovou nižšia o 2,41 stupňa Celzia. V oboch prípadoch bolo meranie realizované čo najbližšie k zeleným plochám. V zime bola teplota interiéru v budovách s vertikálnymi lesmi a zelenými stenami približne o dva stupne Celzia vyššia ako v kontrolnej stavbe.
V lete bola vonkajšia teplota na ceste pri budove s holou fasádou o jeden stupeň Celzia vyššia ako na ceste medzi fasádami pokrytými rastlinami. Naopak v zime bola teplota na ceste medzi rastlinami o stupeň vyššia ako pri kontrolnej budove.
O teplotnom rozdiele hovorí aj Žišková. "V čase letných horúčav ide o dvojstupňový rozdiel. V zime máme v našom rodinnom dome so 130 metrami štvorcovými rovnaké náklady ako pri byte so 62 metrami švorcovými," uviedla s tým, že by bolo ideálne porovnať výsledky pri rovnakých domoch - jedným so zelenou strechou a druhým so šindľom alebo plechom. Ako prezradila, často sa stretáva s mylnou predstavou o cene zelenej strechy.
Doplnila, že po tom, ako zistili, že v Zálesí je "päť mesiacov v roku sucho" a na južnej strane domu im zeleň vysychá, museli na ňu namontovať zavlažovací systém. Aj napriek tomu by zelenú strechu odporučili aj s manželom Romanom každému. Vizuálny zážitok z nej majú nielen susedia, ale aj okoloidúci.
Teplota vo vnútri budovy s vertikálnom lesom bola podľa záverov štúdie v lete o 1,9 stupňa Celzia nižšia ako v kontrolnej budove, zatiaľ čo v budove so zelenou stenou bola teplota v porovnaní s kontrolnou budovou nižšia o 2,41 stupňa Celzia. V zime bola teplota interiéru v budovách s vertikálnymi lesmi a zelenými stenami približne o dva stupne Celzia vyššia ako v kontrolnej stavbe.
Na Slovensku podľa nej v čase, kedy hľadali expertov, existovali len dve spoločnosti, ktoré sa realizáciou zelenej strechy zaoberali. Myslí si, že na Slovensku nie je dostatočné množstvo odborníkov na zelené strechy a steny. "Otázkou je, či by sa vôbec viacerí užili," podotkla.
Nižšie výdavky za elektrinu
K najvýraznejšiemu ochladzovaniu v letných mesiacoch podľa výskumníkov z Izraela stabilne dochádzalo skoro ráno po poliatí rastlín. Meranie vlhkosti zároveň potvrdilo, že čím bolo väčšie teplo a sucho, tým viac rastliny znižovali teplotu.
Lensky uviedol, že zníženie teploty o jeden stupeň môže obyvateľom domu ušetriť až päť percent výdavkov za elektrinu. Hoci zelené steny by v tomto smere priniesli väčšie úspory a zrejme lepšie izolujú, ich údržba je drahšia a pri výškových budovách si mnohokrát vyžaduje špeciálne vybavenie.
Podľa Lenského ide o prvú štúdiu, ktorá plne preskúmala vplyv živých rastlín na budovách na okolitú teplotu. Predchádzajúce štúdie sa podľa neho buď zakladali na teoretických modeloch, alebo boli z rôznych dôvodov problematické, napríklad mali príliš malú vzorku, chýbali porovnania s kontrolným objektom, trvali príliš krátko, alebo pri nich boli chybne umiestnené senzory a nebrali do úvahy teplotu, ktorú pociťujú ľudia na ulici.
Lídrom v zelených strechách je Singapur
Projekt, ktorý financuje inzraelské ministerstvo pre vedu a ktorý sa koná pod taktovkou Centra pre smart mestá na Bar-Ilanovej univerzite, pokračuje a jeho účastníci dúfajú, že prinesie ešte užitočnejšie poznatky. Akademici sa napríklad budú sústrediť na ďalšie aspekty rastlinných fasád, vrátane nákladov, ich schopnosti absorbovať oxid uhličitý a ich vplyv na zdravie verejnosti. Projekt je súčasťou spolupráce s čínskou Nankingskou univerzitou, ktorá bude študovať účinok zelenej strechy v prostredí s výrazne vyššou vlhkosťou.
Minulý mesiac výskumníci v Singapure, ktorý je svetovým lídrom čo sa zelených striech týka, zverejnili štúdiu, podľa ktorej steny pokryté rastlinami znižujú stres obyvateľov miest.
Ako uzatvára Žišková myslí si, že aj obce by mohli byť inšpiráciou pre svojich obyvateľov. "Bolo by fajn, keby malo viacero domov či už zelenú strechu, stenu, alebo plot. Bolo by dobré, aby aj kultúrne domy či obecné stánky disponovali zelenými strechami, boli by inšpiráciou pre celú obec a určovali jej smer."