Dokázali by sme Mars premeniť na obývateľnú planétu? Astrofyzik má niekoľko nápadov
Mnohí autori sci-fi príbehov, ale aj reálni vedci, snívajú o tom, že na Marse raz vytvoríme podmienky podobné tým, aké máme na Zemi. Je to však s mrazivými teplotami a prašnosťou planéty vôbec reálne? Takzvaná teraformácia môže byť v skutočnosti náročná, píše astrofyzik Paul M. Sutter vo svojom článku pre portál Space.com
Kedysi bol podobný Zemi
"Je pravda, že Mars bol kedysi v pohode. A tým v pohode myslím, že bol teplý. Pred miliardami rokov mal hustú atmosféru bohatú na uhlík, jazerá a oceány tekutej vody a pravdepodobne aj biele nadýchané mraky. A to bolo ešte v dobe, keď bolo naše Slnko menšie a slabšie, inými slovami, naša slnečná sústava je teraz priaznivejším miestom pre život ako pred tromi miliardami rokov, napriek tomu je Mars červený a mŕtvy," uvádza Sutter.
Bol Mars odsúdený k záhube už od začiatku? Je menší než Zem, čo znamená, že sa aj ochladil omnoho rýchlejšie. Jadro našej planéty je stále roztavené a táto rotujúca polotekutá hmota bohatá na železo napája naše silné magnetické pole. To je doslova schopné odkloniť a zastaviť slnečný vietor, čo je nekonečný prúd vysokoenergetických častíc zo Slnka.
Keď sa Mars ochladil, jeho jadro stuhlo a magnetické silové pole sa vyplo, čím bola atmosféra červenej planéty vystavená pustošeniu slnečným vetrom. Asi v priebehu sto miliónov rokov tento vietor celkom odvial atmosféru Marsu. Keď zavládlo takmer vákuum, oceány zmizli a planéta vyschla. Podľa Suttera bol Mars kedysi celkom podobný našej Zemi. Existuje teda nejaký spôsob, ako tento stav prinavrátiť späť?
Otepľovanie červenej planéty
Záleží vraj od uhla pohľadu. Ľudia majú, bohužiaľ, so zahrievaním planéty bohaté skúsenosti. Emisiami uhlíka sme nechtiac zvýšili povrchovú teplotu Zeme pomocou jednoduchého skleníkového mechanizmu. Vypúšťame množstvo oxidu uhličitého, ktorý sa chová ako "neviditeľná deka", prepúšťa slnečné žiarenie a zabraňuje úniku tepelného žiarenia. Zvýšené teplo podporuje odparovanie oceánov do atmosféry, ktorá tak dostáva akúsi ďalšiu vrstvu a s tým sa zvyšuje aj teplota.
Keď to funguje takto na Zemi, mohlo by to fungovať aj na Marse. Jeho atmosféra sa celkom vytratila do vesmíru, ale Mars má vo svojich polárnych čiapočkách obrovské zásoby vodného ľadu a zamrznutého oxidu uhličitého. Ak by sme nejakým spôsobom dokázali ohriať tieto polárne čiapočky, mohlo by to uvoľniť dostatok uhlíka do atmosféry, aby naštartoval skleníkové otepľovanie. Jediné, čo by sme následne museli urobiť, je stiahnuť sa, pozorovať a čakať niekoľko storočí, kým fyzika urobí svoju prácu a premení Mars na celkom iné miesto.
Vesmírne zrkadlo
Nápad je to zaujímavý, no podľa Suttera pravdepodobne nebude fungovať. Problémom je vývoj technológie na zahriatie pólov. Návrhy sa pohybujú od zanášania pólov prachom, aby odrážali menej svetla a zahrievali sa, až po vybudovanie obrovského vesmírneho zrkadla, ktoré by na póly zamierilo viac svetla a tepla. Všetky nápady si však vyžadujú radikálne skoky v technológii, čo je ďaleko nad rámec toho, čoho sme v súčasnosti schopní. Napríklad pri takom "vesmírnom zrkadle" by sme museli vyťažiť 200-tisíc ton hliníka, a to vo vesmíre.
Potom je tu aj nešťastný fakt, že na Marse nie je toľko CO2, aby spustil otepľovanie. Momentálne má Mars menej než percento tlaku vzduchu, aký je na Zemi na hladine mora. Ak by sme aj mohli odpariť každú molekulu CO2 a H2O na Marse a dostať ju do atmosféry, červená planéta by sa dostala na dve percentá tlaku vzduchu na Zemi. Potrebovali by sme aspoň dvakrát toľko atmosféry, aby sa nám na pokožke nevaril pot a asi desaťkrát toľko, aby sme nepotrebovali tlakový oblek.
Všetko závisí od technológií
Aj za predpokladu, že dokážeme prekonať technologické výzvy spojené s týmito návrhmi, stále existuje jedna veľká prekážka - nedostatok magnetického poľa. Aj keby sme spomínané molekuly dostali do atmosféry, slnečný vietor ich môže zmiesť preč. Aké by mohli byť podľa Suttera riešenia? V tomto je kreatívny, navrhuje obrovský elektromagnet vo vesmíre, alebo vymyslieť supravodič, ktorý by Marsu dal umelú magnetosféru. Ľudstvo zatiaľ však ani zďaleka nie je na takej úrovni, aby podobné veci dokázalo realizovať.
Mohli by sme teda Mars niekedy teraformovať a urobiť z neho obývateľnú planétu? Teoreticky je to možné, v praxi ide však o beh na dlhú trať, ktorý neoddeliteľne súvisí s technologickým pokrokom.