Ak objavíme na Marse život, vôbec to nemusí byť marťanský život
Od začiatku kozmického veku už ľudstvo vyslalo na Mars okolo tridsať pristávacích modulov a sond. Momentálne sa na povrchu červenej planéty pohybuje pozoruhodný stroj, Perseverance. Marťanské vozidlo, veľké ako automobil, dosadlo na povrch planéty 18. februára.
Nedosiahnuteľná čistota
Perseverance sa síce pohybuje maximálnou rýchlosťou 152 metrov za hodinu, ale vezie so sebou celú škálu prístrojov, zariadení a experimentov. Vozidlu sa už podarilo dosiahnuť prelomové úspechy, píše spravodajský server BBC News. Nemohlo sa však spolu so všetkým tým vybavením dostať na Mars ešte čosi ďalšie? Čo ak sa do vesmíru náhodne preniesli stopové baktérie alebo spóry, prežili cestu a našli si na Marse nový domov?
Ak objavíme na Marse život, vôbec to nemusí byť marťanský život
NASA a inžinieri z Laboratória prúdového pohonu (Jet Propulsion Laboratory) majú veľmi striktné protokoly, ktoré majú zabezpečiť, že sa na ich vesmírne prístroje nedostanú žiadne organizmy, ktoré by sa mohli nedopatrením vydať na vesmírnu misiu. Dve nedávne štúdie však objavili spôsob, ako by mohli niektoré organizmy prežiť čistiaci proces a rovnako aj cestu na Mars. Štúdia zistila aj to, ako rýchlo sa môžu mikrobiálne druhy vyvíjať, keď sa ocitnú vo vesmíre.
Proces, ktorý si žiadala stavba Perseverance, bol rovnaký, ako u väčšiny vesmírnych plavidiel vyrábaných v JPL. Vesmírne plavidlá sa stavajú starostlivo, vrstvu po vrstve. Všetko je najprv očistené a sterilizované. Táto metóda zabezpečuje, že vybavenie, ktoré sa posiela na misiu, nemôžu kontaminovať prakticky žiadne baktérie, vírusy, plesne či spóry.
Objavili problematické miróby
Dosiahnuť ideál je však prakticky nemožné. Mikróby na Zemi existujú miliardy rokov a sú všade. Sú v nás, v našich telách, aj okolo nás. Niektoré z nich sa môžu votrieť dokonca aj do tých najčistejších z čistých miestností. Vďaka sekvenovaniu všetkej DNA, ktorá je prítomná v čistej miestnosti, a nie len skúmaniu tej časti, ktorú je možné vypestovať zo vzorky, možno získať oveľa ucelenejší prehľad o tom, aký druh mikróbov sa v danej miestnosti vyskytuje a či by dokázal prežiť vo vesmírnom vákuu.
Nedávne štúdie objavili spôsob, ako by mohli niektoré organizmy prežiť čistiaci proces aj cestu na Mars.
V čistých miestnostiach Laboratórií prúdového pohonu sa vďaka tejto metóde našli stopy mikróbov, ktoré by mohli byť pri vesmírnych misiách problematické. Ide o organizmy, ktoré majú vyšší počet génov pre opravu DNA, čo im poskytuje vyššiu odolnosť proti žiareniu. Môžu vytvárať biofilmy na povrchoch a zariadeniach, prežiť vysušenie a darí sa im v chladnom prostredí.
Zlé skúsenosti na Zemi
Ukazuje sa, že čisté miestnosti JPL môžu slúžiť ako priestor evolučnej selekcie pre najhúževnatejšie mikroorganizmy, ktoré by mohli mať väčšiu šancu prežiť cestu na Mars. Je dôležité zaistiť bezpečnosť a uchovanie akéhokoľvek života, ktorý by mohol existovať kdekoľvek inde vo vesmíre, pretože nové organizmy by mohli napáchať chaos, keď sa dostanú do nového ekosystému.
Ľudstvo má v tomto ohľade neveselé skúsenosti na svojej vlastnej planéte. Napríklad z pokrývok, ktoré európski kolonizátori darovali severoamerickým indiánom, sa medzi indiánov v 19. storočí rozšírili kiahne. A dokonca ani v roku 2020 sme neboli schopní zastaviť rýchle šírenie koronavírusu.
Kontaminácia inej planéty je nežiadúca aj z vedeckého hľadiska. Vedci si musia byť istí, že akýkoľvek objav života na inej planéte pochádza naozaj odtiaľ a nejde o falošnú identifikáciu mimozemsky vyzerajúcej formy, ktorá pochádza z kontaminácie Zemou.
Mikróby z vesmírnej stanice
Mikróby sa potenciálne môžu dostať na Mars dokonca aj po radiačných a sterilizačných procedúrach, a ich genóm sa môže zmeniť až tak, že budú vyzerať skutočne mimozemsky. Vedci videli takúto situáciu u mikróbov, ktoré sa vyvinuli na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Ak by sa tieto mikróby našli v marťanskej pôde, mohlo by to viesť k ochromeniu výskumu o "univerzálnych rysoch života", a o tom, čo by sme pokladali za život na Marse.
Už teraz existuje možnosť, že ak zistíme známky života na Marse, budú pochádzať prapôvodne zo Zeme. Už v čase, keď na povrchu Marsu v roku 1971 pristáli prvé dve sovietskej sondy, a po nich v roku 1976 americký modul Viking-1, sa tam pravdepodobne mohli dostať mikrobiálne fragmenty a možno dokonca aj stopy ľudskej DNA.
Genóm mikróbov sa môže zmeniť až tak, že budú vyzerať skutočne mimozemsky.
