Novodobé memento. Od masakru v Srebrenici uplynulo 25 rokov
Presne pred 25 rokmi došlo v Srebrenici k najhoršiemu masakru v Európe od čias 2. svetovej vojny. Deň pred smutným výročím na miestnom cintoríne pochovali ďalších osem obetí tragédie z obdobia občianskej vojny v bývalej Juhoslávii. Uložili ich k tisícom ďalších, na ktorých náhrobkoch je rovnaký mesiac aj rok úmrtia.
Najhoršie krviprelievanie od vojny
Malé mestečko Srebrenica, ležiace na východe Bosny a Hercegoviny, sa stalo novodobým mementom. Počas ozbrojeného konfliktu v Bosne a Hercegovine došlo v tomto meste a jeho okolí pred 25 rokmi - od 11. do 16. júla 1995 - k najhoršiemu krviprelievaniu na európskej pôde od druhej svetovej vojny, ktoré Medzinárodný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii označil za genocídu.
Keď sa na začiatku 90. rokov rozpadol mnohonárodnostný juhoslovanský štátny zväzok, rozhorela sa občianska vojna. V srebrenickej enkláve, ktorú vyhlásila v roku 1993 Bezpečnostná rada OSN za bezpečnú zónu, žilo počas vojny v bývalej Juhoslávii viac ako 40 000 Moslimov, z nich tvorili polovicu utečenci z okolitých obcí. Predzvesťou toho, že sa schyľuje k obrovskej tragédii, boli slová vtedajšieho prezidenta Republiky Srbskej Radovana Karadžiča: "Budú sa brodiť po kolená v krvi," sľuboval Srebrenici.
Obyvateľov enklávy chránili slabo vyzbrojení holandskí vojaci mierových síl OSN. Dňa 11. júla 1995 dobyli Srebrenicu bosnianski Srbi, ktorým velil generál Ratko Mladič, a rozpútali tam peklo na zemi. Srbi oddelili ženy a deti od chlapcov a mužov. Približne 23 000 žien, detí a starcov odviezli autobusmi na moslimské územie, pričom boli vystavení násiliu vrátane vrážd a znásilnení.
Mužov nemilosrdne likvidovali – ich telá zahrabávali do jám a zahrnuli buldozérmi. O život prišlo viac ako 8000 bosnianskych Moslimov – nikto však dodnes nevie určiť presný počet obetí tejto masakry. Číslo masových hrobov sa odhaduje na osemdesiat.
Mäsiar z Bosny
Medzinárodný trestný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) v Haagu vznikol v roku 1993. Najhľadanejšieho balkánskeho vojnového zločinca Ratka Mladiča, prezývaného "mäsiar z Bosny", zodpovedného za viac ako 8000 obetí v Srebrenici a za ostreľovanie Sarajeva, sa podarilo chytiť až v máji 2011 na základe anonymného udania. Neskrýval sa tak ako bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič - tomu sa darilo unikať spravodlivosti 12 rokov na jednom z belehradských sídlisk v prestrojení za vlasatého a bradatého ľudového liečiteľa Dragana Dabiča.
Nezamaskovaného Ratka Mladiča chytila srbská tajná služba v dedinke Lazarevo na severovýchode Srbska chudobného bez podpory a ochrany. Skrýval sa v dome svojho bratranca pod falošným menom Milorad Komadič. Ratko Mladič, ktorý napísal jeden z najhroznejších a najkrvavejších príbehov vojny na Balkáne, bol odsúdený haagskym tribunálom v roku 2017 na doživotie za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
V januári 2009 vyhlásil Európsky parlament 11. júl za Európsky deň spomienky na obete tejto genocídy. "Srebrenica je synonymom genocídy, ku ktorej nikdy nemalo dôjsť, a totálneho zlyhania medzinárodného spoločenstva, za ktoré sa dodnes hanbíme," povedal bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
