Za najznámejší masaker v Juhoslávii sú zodpovední i Holanďania
Holandský najvyšší súd potvrdil verdikt súdu nižšieho stupňa, že Holandsko nesie čiastočnú zodpovednosť za smrť približne 350 bosnianskych moslimských mužov, ktorých v roku 1995 počas masakry v okolí mesta Srebrenica zavraždili bosnianskosrbské sily.
Znížili výšku odškodného
Najvyšší súd však znížil z 30 na 10 percent výšku odškodného, ktorú sú príbuzní zavraždených oprávnení žiadať od holandského štátu. Predsedajúci sudca Kees Streefkerk vyhlásil, že holandskí príslušníci mierových jednotiek OSN nesú čiastočnú zodpovednosť za smrť ľudí, pretože vojaci nechali 13. júla 1995 odísť moslimských utečencov z holandskej vojenskej základne, hoci vedeli, že utečencom "hrozí vážne nebezpečenstvo mučenia a zavraždenia" bosnianskosrbskými silami.
Rozsudok je najnovším posunom v dlhej právnej bitke, ktorú viedla skupina pozostalých, známa pod názvom Matky Srebrenice. Tá chcela dosiahnuť, aby holandská vláda niesla vinu za smrť ich príbuzných počas masakry, ktorá je označovaná za najhoršiu v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Uvedení muži boli medzi 5000 vystrašenými moslimskými obyvateľmi v oblasti mesta Srebrenica, ktorí našli útočisko na základni holandských príslušníkov mierových síl OSN v čase, keď oblasť počas vojny v Bosne ovládli bosnianskosrbské sily pod velením generála Ratka Mladiča.
Ten bol v roku 2017 tribunálom OSN pre vojnové zločiny odsúdený za genocídu. Bol totiž organizátorom masakry, v ktorej zavraždili približne 8000 moslimských mužov a chlapcov. Mladič sa proti verdiktu odvolal. "Nesú zodpovednosť a vždy budú mať na sebe škvrnu," povedala na adresu Holanďanov Munira Subašičová, jedna z pozostalých, ktorí tento prípad dostali pred súd. "Vieme, čo sa stalo; nepotrebujeme, aby nám to povedal tento súd. Som v šoku, nečakala som to," dodala Subašičová.
Verdiktu pripisujú význam
Holandský najvyšší súd oznámil, že príbuzní zavraždených mužov majú nárok žiadať od holandskej vlády desať percent z ich finančného odškodného - súd totiž odhadol, že muži by mali desaťpercentnú šancu prežiť, keby im holandskí vojaci umožnili zostať v priestoroch svojho areálu. Holandské mierové jednotky, umiestnené na základni v oblasti Srebrenice na východe Bosny, boli početne slabé a horšie vyzbrojené, keď región ovládli bosnianskosrbské sily generála Mladiča.
Holandské verdikty súdov v tomto prípade sú oceňované a pripisuje sa im závažný medzinárodný význam, lebo ukazujú, že aj vlády môžu niesť zodpovednosť či vinu za to, ak príslušníci mierových jednotiek vyslaných na misie OSN neochránia civilistov počas ozbrojených konfliktov.
Najvyšší holandský súd sa teda neriadil nezáväznou právnou radou svojho vlastného generálneho advokáta, ktorý začiatkom tohto roka označil verdikt súdu nižšieho stupňa z roku 2017 za "iracionálny" a vyhlásil, že "sa nedá obhajovať".
