Slovensko spadne do hlbokej recesie, predpokladá i eurokomisia
V súvislosti s pandémiou nového koronavírusu Európska komisia očakáva, že slovenská ekonomika sa v roku 2020 dostane do hlbokej recesie. Dôvodom bude prepad súkromnej spotreby, investícií a obchodu. Vyplýva to z jarných ekonomických prognóz EÚ, ktoré zverejnila eurokomisia.
Budúci rok príde oživenie
Podľa dokumentu exekutívy EÚ v druhej polovici roka 2020 zrejme dôjde k zmierneniu obmedzujúcich opatrení zavedených na boj proti pandémii. Komisia očakáva, že v roku 2021 dôjde k oživeniu hospodárskeho rastu. Inflácia spotrebiteľských cien sa výrazne zníži v dôsledku nižších cien energie a nižšieho dopytu. Zvýšené verejné výdavky a pomoc pri oživení ekonomiky by mali zmierniť recesiu, výrazne však zvýšia deficit verejných financií v rokoch 2020 a 2021.
Po zvýšení reálneho HDP o 2,3 % v roku 2019 EK predpokladá, že HDP Slovenska sa v roku 2020 prepadne o 6,75 %, ale v roku 2021 aj zásluhou zrušenia krízových opatrení a krokov na oživenie ekonomiky by HDP mal narásť o 6,5 %. Aj napriek zásadným vládnym opatreniam na zmiernenie dopadu koronakrízy EK predpokladá, že zdravotná kríza dočasne stlačí nadol domáci dopyt, čo bude hlavná hybná sila recesie v roku 2020.
Očakáva sa, že súkromná spotreba v roku 2020 prudko klesne, pretože spotrebitelia znížili výdavky v dôsledku zavretých obchodov, cestovných obmedzení a preventívnych úspor. Zotavenie domácej spotreby sa očakáva až v roku 2021, ale zrejme sa naplno nevráti na svoju predchádzajúcu trajektóriu, pretože predošlý pokles ovplyvní aj zamestnanosť a rast miezd. Komisia predpokladá, že neistota, obmedzenia likvidity a obchodnej činnosti negatívne ovplyvnia rast investícií v roku 2020 a podľa očakávaní sa výrazne zníži aj obchod, avšak v roku 2021 by malo dôjsť k vyrovnaniu väčšiny strát.
Očakávajú rýchle zotavenie výroby
Podľa prognóz EK v roku 2020 dôjde k narušeniu dodávateľských reťazcov a slabšiemu dopytu u hlavných obchodných partnerov z EÚ. Očakáva sa však, že v druhej polovici roka 2020 a v roku 2021 sa výroba tovarov, prevažná časť slovenského vývozu, zotaví relatívne rýchlo. Platí to najmä pre silné automobilové odvetvie.
Keďže sa očakáva, že dovozy budú mať podobnú štruktúru ako doteraz, je nepravdepodobné, že by čistý vývoz pôsobil ako výrazný brzdiaci rast. Kým oživenie obchodu bude podliehať neistotám a závisieť od vyhliadok kľúčových obchodných partnerov a dopytu v automobilovom priemysle, SR bude v dobrej pozícii na opätovné získanie podielov na vývoznom trhu.
Podľa predpokladov obmedzené trvanie koronakrízy a podpora verejnosti zmiernia prepad na trhu práce. Po rokoch silného rastu zamestnanosti sa očakáva, že slovenská ekonomika v tomto tempe poľaví. Miera nezamestnanosti sa zvýši z rekordne nízkych 5,8 % v roku 2019 na 8,25 % v roku 2020. Silný hospodársky rast v roku 2021 by mal priniesť výrazné, nie však úplné oživenie, a miera nezamestnanosti by mohla dosiahnuť úroveň 7 %. Očakáva sa tiež, že rast miezd sa bude výrazne spomaľovať z vysokých mier zaznamenaných v posledných rokoch.
Vplývajú aj pokladnice či 13. dôchodky
Celková inflácia sa podľa EK výrazne spomalí a zmierni sa z 2,8 % v roku 2019 na 1,9 % v roku 2020 a 1,1 % v roku 2021. K spomaleniu rastu cien energie výrazne prispejú ceny energií, keďže ceny ropy v poslednom období klesli. V roku 2021 to zrejme výrazne zníži regulované ceny energie. Očakáva sa tiež, že inflácia cien služieb sa spomalí, keďže recesia ovplyvňuje dopyt a rast miezd. Ceny potravín budú rásť rýchlejšie ako celková inflácia.
Očakáva sa, že v roku 2020 sa deficit verejných financií zvýši na 8,5 % HDP v dôsledku prudkého poklesu daňových príjmov, čo odzrkadlí hospodársky pokles, a zavedenia opatrení fiškálnej podpory na vyrovnanie hospodárskeho dopadu koronakrízy. Odhadované zníženie daňových príjmov sa v roku 2020 pohybuje okolo 3 % HDP. Dopad opatrení na strane výdavkov sa odhaduje na viac ako 2,25 % HDP a na úrovni príjmov vo výške 1,25 % HDP.
Na saldo verejných financií má podľa EK negatívny vplyv aj oneskorené zavedenie online pripojenia všetkých registračných pokladníc k finančnej správe a zavedenie pravidelných 13. dôchodkov začiatkom roka.
V roku 2021 je predpoklad, že - ak sa nezmení vládna politika -deficit verejných financií sa zníži na takmer 4 % HDP. Využívanie finančných prostriedkov EÚ sa ku koncu programového obdobia zvýši. EK predpokladá, že v SR v rokoch 2020 až 2021 sa pomer verejného dlhu k HDP zvýši na takmer 60 % HDP.
