Zverejnili nepriaznivú prognózu, naša ekonomika hlboko klesne
Ministerstvo financií predstavilo novú makroprognózu Slovenska. Je nepriaznivá. Ako uviedol minister financií Eduard Heger, pandémia zapríčiní v roku 2020 hlbokú recesiu - pôjde až o 7,2-percentný pokles HDP. Ak vydržíme, môže nás však čakať výrazné oživenie. Na rok 2021 predpokladajú 6,8 percentný nárast ekonomiky.
Pokles o 7,2 %, potom možno výrazný rast
Slovenská ekonomika sa v tomto roku prepadne o 7,2 %. Predpokladá to ministerstvo financií v aktuálnej makroprognóze. Dôvodom je pandémia nového koronavírusu a opatrenia na jej tlmenie. Postupné oživenie ekonomiky očakáva už v druhej polovici roka, pre budúci rok odhaduje jej opätovný rast o 6,8 %.
Vo svojom základnom scenári Inštitút finančnej politiky vychádza z predpokladu, že slovenská ekonomika aj jej zahraniční obchodní partneri zostanú výrazne utlmení dva mesiace. “Výkon ekonomiky klesne výrazne najmä v druhom štvrťroku, a to naprieč sektormi služieb, priemyslu a stavebníctva. V druhej polovici roka očakávame postupné oživenie, hoci nie rovnomerne v každom sektore, keďže čiastočné obmedzenia môžu stále pretrvávať,” avizuje inštitút v komentári k novej prognóze.
Predkrízový výkon by mala slovenská ekonomika dosiahnuť koncom roka 2021. IFP však zároveň upozorňuje, že neistota ohľadom ďalšieho vývoja ostáva veľká. Predĺženie pandémie alebo jej opakovaný návrat v druhej polovici roka by recesiu výrazne prehĺbili.
Ekonomiku stiahnu nadol procyklické investície, absencia zahraničného dopytu aj obmedzená domáca spotreba. “Hoci disponibilný príjem obyvateľstva neklesá tak výrazne, spotreba domácností je ovplyvnená viacerými kanálmi, opatreniami proti šíreniu nákazy, obavami z nakazenia aj neistotou ohľadom budúceho vývoja,” priblížil IFP. Výpadok príjmov je na druhej strane čiastočne kompenzovaný vládnymi opatreniami.
Ubudne 88.000 pracovných miest
Zamestnanosť v roku 2020 podľa prognózy výrazne klesne a z trhu práce ubudne 88.000 pracovných miest. Ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb ako turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava, ale aj v priemysle a stavebníctve. Vládne opatrenia podporujúce skrátenú prácu, tzv. kurzarbeit budú nárast nezamestnanosti tlmiť. Bez nich by došlo k výraznejšiemu prepúšťaniu a nezamestnanosť by bola o takmer 20.000 osôb vyššia, predpokladá inštitút.
Miera nezamestnanosti tak v roku 2020 stúpne, a to na odhadovaných 8,8 %. V ďalších rokoch bude klesať, ale naďalej sa udrží nad predkrízovou úrovňou. Oživenie trhu práce predpokladá IFP v druhom polroku, avšak bude len postupné.
Rast priemernej mzdy sa tento rok spomalí na 1,6 %. Jej vývoj bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky, ako aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov. Reálna mzda bude pre výpadok ekonomickej aktivity stagnovať.
Inflácia v roku 2020 podľa prognózy spomalí na 1,7 %. “Zníženie je výsledkom najmä výrazného poklesu cien ropy pre cenovú vojnu jej producentov. Nižšia cena ropy stlmí aj rast cien potravín v dôsledku nižších cien vstupov v poľnohospodárstve,” priblížil IFP.
V budúcom roku sa očakávaný rast cien zníži takmer na nulu. Nízke ceny ropy a vývoj budúcich kontraktov energetických komodít naznačujú výrazný pokles regulovaných cien energií. K nemu sa pridá aj spomalenie rastu cien služieb a tovarov pre prepad ekonomiky a jej výrazné podchladenie. “V ďalších rokoch očakávame s postupným oživením ekonomiky aj postupný návrat dopytovej inflácie. V strednodobom horizonte rast cien dosiahne 2%,” avizuje IFP.
Heger informoval aj o tom, že na úrade vlády zriaďujú ďalší, ekonomický krízový štáb. Okrem zástupcov MH a MF v ňom budú renomovaní ekonómovia.
