Skutočný škótsky Trainspotting je drsnejší a vôbec nie je vtipný
Na opustenom mieste plnom použitých striekačiek neďaleko centra škótskeho Glasgowa čaká Michael na svoj kokaín. Má len jednu ruku, takže jeho kamarát Bryan rýchlo namieša na lyžičke biely púder s destilovanou vodou a natiahne zmes do dvoch injekčných striekačiek. Agentúra AFP píše o tom, že v Škótsku zomiera na drogy najviac ľudí v Európe.
Prvenstvo v Európskej únii
Obaja muži si po chvíli vyzliekajú nohavice a každý si pichne dávku do nohy. Štyridsaťročný Bryan, ktorý je závislý od svojich šestnástich rokov, oblizuje koniec svojej ihly, aby neprišiel nazmar ani miligram drogy.
Ako sa stal kokaín ich závislosťou? "Keď žijete na ulici, nevyhnete sa tomu, kokaín je všade," odpovedá Michael s vychudnutou tvárou, ktorý má niečo po štyridsiatke. Droga mu uľaví aj od bolesti opuchnutého členka, kde ho trápi vred. "Začínal som heroínom, ale zaradili ma do programu s metadónom, takže ho už neberiem," upresňuje. V tomto programe ide o substitučnú liečbu metadónom, narkomanom má pomôcť postupne znižovať heroínovú závislosť.
Príbeh Michaela a Bryana ilustruje hlbokú krízu s drogami v Škótsku, kde je podľa júlovej štatistiky úmrtnosť v súvislosti s drogami najvyššia v Európskej únii. Prostredie, ktoré zobrazuje kultový film Trainspotting, má v skutočnom svete ešte depresívnejší kontext.
Vek, keď sa umiera na drogy
Podľa oficiálnych údajov bol vlani zaznamenaný smutný rekord, a to 1187 úmrtí spojených s drogami. To je oproti roku 2017 nárast o 27 percent. Len v Glasgowe a okolí zomrela na predávkovanie tretina tohto počtu. Vo väčšine prípadov ide o heroín, jeho syntetickú náhradu metadón, ďalšie opiáty alebo aj antidepresíva. Kokaín malo v krvi 25 percent zosnulých.
Priemerný vek, keď sa umiera na drogy, je štyridsaťdva rokov. Toľko má Michael. "Väčšina ľudí, s ktorými som vyrástol, zomrela. Na heroín alebo kokaín," hovorí Michael. Podľa neho je prudký vzostup počtu úmrtí z predávkovania spôsobený aj rozšírením vália. "Ľudia si kúpia 30 tabliet za desať libier, zaspia, upadnú do kómy a umrú," opisuje.
Na ulici od štrnástich
Michael týmto pouličným drogám odolal, bol totiž svedkom ich "Jekyll a Hyde" efektu. "Raz večer ma kamarát ovalil flaškou, mal som šesť stehov. Druhý deň si vôbec nespomínal, čo urobil," vysvetľuje. Michael spoznal ulicu po prvýkrát v štrnástich rokoch. Predtým žil v Polloku, štvrti chudobných na juhu Glasgowa. V pätnástich dostal ranu od elektrického stĺpa, keď sa potuloval po železničnej trati. Vtedy prišiel o pravú ruku.
Napriek ťažkému poraneniu a pekelnej špirále drog má Michael päť detí. V kontakte s nimi však nie je. Väčšinu života strávil na ulici. "Dostaneš sa z toho, ale zase tam spadneš," hovorí. Je podľa neho stále ťažšie získať pomoc v čase rozpočtových škrtov. "Pre organizácie, ktoré pomáhajú, nie je dosť peňazí. A zatvára sa príliš mnoho detoxikačných centier," dodáva.
