Oblak, ktorý prináša zločiny. Znečistenie môže mať desivé účinky
Vedci majú podozrenie, že znečistenie ovzdušia môže okrem zdravotného stavu či školských výsledkov ovplyvňovať aj kriminalitu. Niektoré súčasné štúdie naznačujú, že tam, kde ľudia dýchajú najšpinavší vzduch, sa najviac kradne aj zabíja, píše web stanice BBC.
Skúmali štvrte robotníkov aj bohatých
Znečistený vzduch má podľa vedcov vplyv na úmrtia siedmich miliónov ľudí ročne. Nie je vylúčené, že niektoré štúdie čoskoro potvrdia, že k tomuto číslu môžeme pripočítať aj prípady vrážd či zabití v silne znečistených oblastiach. Hoci dnes to možno vyzerá ako sci-fi, raz sa môžeme dočkať toho, že polícia bude monitorovať znečistenie ovzdušia a prispôsobovať sa tomu.
Napríklad vlaňajšia štúdia Sefiho Rotha z Londýnskej ekonomickej školy dospela k záveru, že v mnohých londýnskych obvodoch dochádza k ťažším zločinom počas dní, keď je vo vzduchu vyššia koncentrácia škodlivých častíc. Týkalo sa to robotníckych štvrtí, ale aj bohatších rezidenčných zón.
Vedec síce pripustil, že môže ísť aj o náhodnú časovú koreláciu, ale začal jav skúmať podrobnejšie, aby potvrdil možnú príčinnú súvislosť. Venoval sa preto podrobnému dennému výskumu malých oblastí, medzi ktorými sa v závislosti od smeru vetra pohybovali masy znečisteného vzduchu. "Jednoducho sme ten oblak každý deň sledovali a zisťovali, čo urobí so zločinnosťou tam, kde sa dostane. Zistili sme, že kamkoľvek príde, počet zločinov vzrastie," vysvetlil Roth.
Lúpeže, znásilnenia a vraždy
Rothova štúdia však nenaznačuje možnú súvislosť medzi škodlivými časticami vo vzduchu a výskytom vážnych zločinov. To sa minulý rok podarilo Američanovi Jacksonovi Luovi z massachusettského inštitútu MIT, ktorý porovnával dáta z tisícok amerických miest počas deviatich rokov.
Tam, kde ľudia dýchali špinavší vzduch, sa podľa neho vo výraznejšej miere darilo závažným zločinom ako sú lúpeže, znásilnenia a vraždy. Aj v tomto prípade mohlo však ísť o náhodnú súvislosť nezávislých javov, avšak výsledky sa nezmenili ani v prípade, keď autor zohľadnil sociálne faktory ako výšku príjmov či nezamestnanosť.
Na začiatku skúmania
Ďalšia štúdia naznačuje, že dlhodobé vystavovanie ľudí zlému vzduchu môže mať vplyv na potenciálne kriminálne sklony mládeže. Tím Diany Younanovej z Juhokalifornskej univerzity dospel k záveru, že dospievajúca mládež získava častejšie návyky k závadnému správaniu, keď dýcha vzduch obsahujúci škodlivé mikročastice.
Tieto výskumy sú zatiaľ len začiatkom hľadania možných súvislostí a vedci sa zhodujú, že potrebujú vypátrať ďalšie dôkazy. Vládnuci politici by sa však podľa nich mali držať príkladu krajín, ktoré úroveň znečistenia ovzdušia rýchlo znižujú. Tam, kde sa to nedarí vládam, by sa mali o vzduch, ktorý dýchajú, zaujímať samotní obyvatelia. Prospeje to ich fyzickému aj duševnému zdraviu a pravdepodobne aj bezpečnosti, uzatvára BBC.
