Toto leto padali desivé rekordy. Prežívame extrémnu situáciu
Rok 2019 sa zďaleka nekončí, od Európy po severný pól však už zaznamenali rekordné teploty a vlny horúčav, ktoré sú jednoznačným symptómom otepľovania planéty a klimatických zmien, ktoré preukázateľne zapríčinilo ľudstvo.
Francúzi namerali 46 stupňov
Jún 2019 bol po celom svete najteplejším júnom v histórii. Toto prvenstvo prebral po mesiaci jún z roku 2016. Aktuálny rekord môžeme zdôvodniť predovšetkým výnimočnými vlnami horúčav v Európe, ktorá bola vystavená priemerne o dva stupne vyšším teplotám, ako je normálne. Dokladujú to údaje európskeho programu Copernicus, ktorý sa zaoberá klimatickou zmenou. Južná Amerika podľa amerického Národného ústavu pre oceány a ovzdušie taktiež prežila svoj najteplejší jún.
Európu toto leto zasiahli dve vlny horúčav za menej ako mesiac. Prvá z nich prišla veľmi skoro, už koncom júna. Druhá, veľmi intenzívna, v júli. Pri prvej z nich Francúzsko prekonalo svoj absolútny teplotný rekord. Vo Vérargues na juhu krajiny namerali 28. júna 46 stupňov Celzia. Predošlý rekord bol na úrovni 44,1 stupňa z roku 2003.
Počas druhej vlny ostali teploty pod touto laťkou, ale hranica 40 stupňov, ktorá bola vo Francúzsku prekročená za posledných 50 rokov len výnimočne, padla vo viacerých mestách vrátane Paríža. Metropola zlomila svoj rekord - dosiahla 42,6 stupňa oproti 40,4 z roku 1947.
Rekord neďaleko severného pólu
Niekoľko ďalších európskych krajín prekonalo svoj absolútny rekord, v niektorých prípadoch aj niekoľkokrát, napríklad Nemecko (42,6 stupňov Celzia), Belgicko (41,8) aj Holandsko (40,4). "Od roku 2015 sme svedkami extrémnych horúčav, ktoré sa objavujú každý rok, či už v južnej alebo v severnej Európe," tvrdí Robert Vautard, klimatológ z laboratória klimatických vied a životného prostredia.
Vautard a jeho kolegovia z vedeckej skupiny World Weather Attribution uviedli, že vďaka zmene klímy bola pravdepodobnosť júnových horúčav vo Francúzsku najmenej päťkrát vyššia, než keby ľudia klímu neovplyvnili. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie sa v prvom polroku 2019 silné horúčavy vyskytli aj v Austrálii, Indii, Pakistane a v niektorých oblastiach Blízkeho východu.
V polovici júla dosiahla ortuť teplomerov hodnotu 21 stupňov v Alerte, najsevernejšom obývanom mieste planéty, ktoré je vzdialené necelých 900 kilometrov od severného pólu. Vznikol tak absolútny teplotný rekord. Ten predchádzajúci (20 stupňov) pochádza z júla 1956, avšak od roku 2012 zaznamenali niekoľko dní, keď sa teplota na tejto stanici pri pobreží Atlantiku pohybovala medzi 19 a 20 stupňami.
Veľmi horúca päťročnica
Posledné štyri roky boli podľa OSN najteplejšie od čias, keď sa realizuje meranie. Rok 2018 patrí na štvrtú priečku s priemernou teplotou na povrchu Zeme okolo jedného stupňa vyššou, než v období pred priemyselnou revolúciou. V roku 2016 bola táto hodnota na úrovni 1,2 stupňa aj vďaka vplyvu silného javu el Niño. Bol to doteraz najteplejší rok a prekonal aj horúce roky ako 2015 a 2017.
Podľa amerického Národného ústavu pre oceány a ovzdušie bolo v roku 2019 obdobie od januára do júna druhé najteplejšie v histórii meraní a teda rovnako horúce ako v roku 2017 a teplejšie než v roku 2016.
"Svetová meteorologická organizácia odhaduje, že rok 2019 zrejme bude medzi piatimi najteplejšími rokmi a že v období rokov 2015 až 2019 bude úsekom piatich najteplejších po sebe idúcich rokov, aké sme kedy zaznamenali," uviedol Johannes Cullmann, riediteľ oddelenia klímy a vody v tejto organizácie.
