Sme vinní. Vedci zasadili poslednú ranu klimatickým skeptikom
Rýchlosť a miera prebiehajúceho globálneho otepľovania presahuje akýkoľvek podobný prípad za posledných dvetisíc rokov, tvrdia vedci. Udalosti ako malá doba ľadová sa nedajú porovnávať s otepľovaním, ktorého svedkami sme v poslednom storočí. Výskum ukazuje, že argumenty, ktoré používajú klimatickí skeptici, už neplatia, píše BBC.
Malá doba ľadová
Keď vedci preskúmali klimatickú históriu planéty počas mnohých storočí, všimli si niekoľko zásadných období. Tie sa pohybovali od takzvanej rímskej teplej periody, ktorá trvala od roku 250 do roku 400 nášho letopočtu a keď naprieč Európou panovalo nezvykle teplé počasie až po slávnu malú dobu ľadovú, keď teploty od 14. storočia na niekoľko stoviek rokov poklesli.
Tieto obdobia sa doteraz považovali za dôkaz toho, že svet sa oteplil a ochladil v posledných storočiach niekoľkokrát a že otepľovanie zaznamenané od začiatku priemyselnej revolúcie je pokračovaním vzorca a netreba sa ním znepokojovať.
Tri nové štúdie ukazujú, že táto argumentácia nestojí na pevných základoch. Vedecké tímy zrekonštruovali klimatické podmienky, ktoré sa na zemi vyskytovali za posledných dvetisíc rokov. Údaje získali zo zástupných záznamov o zmenách teplôt, napríklad z letokruhov, koralov či usadenín v jazerách. Zistili, že žiadne z období zmien teploty nemalo globálny charakter.
Otepľovanie nemá obdobu
Výskumníci napríklad tvrdia, že malá doba ľadová vrcholila v oblasti Tichého oceánu v 15. storočí, zatiaľ čo v Európe v 17. storočí. Všeobecne podľa nich nie je možné vystopovať výskyt dlhodobého rastu alebo prepadu teplôt v určitom čase na viac než polovici planéty. Pri takzvanej stredovekej teplej periode, ktorá trvala od roku 950 do roku 1250 nášho letopočtu, stúpla významne teplota na 40 percentách zemského povrchu. Dnešné otepľovanie má však oproti tomu vplyv na veľkú väčšinu sveta.
"Zistili sme, že najteplejšie obdobie za posledné dve tisícročia nastalo v priebehu 20. storočia na viac než 98 percentách planéty," píše sa v jednej zo štúdií. "To je silným dôkazom toho, že antropogenické, teda človekom spôsobené globálne otepľovanie nielenže nemá v kontexte posledných 2000 rokov obdobu z hľadiska absolútnych teplôt, ale ani z hľadiska rozšírenia v priestore," pokračuje štúdia.
Bádatelia zistili, že v období pred modernou priemyslovou érou mali najväčší vplyv na klímu sopky. O tom, že by mali dopad na priemernú globálnu teplotu výkyvy v slnečnom žiarení, nenašli vedci žiadny náznak.
Odhalili neprirodzenosť
Súčasné obdobie podľa tvrdenia autorov štúdií významne presahuje prirodzenú nestálosť. "Z pomocných dát a taktiež z našej rekonštrukcie klimatických podmienok je možné prečítať, že miera otepľovania v nedávnej minulosti jednoznačne presahuje prirodzenú mieru otepľovania, ktorú sme prepočítali. Je to ďalší spôsob, ktorým je možné nazerať na výnimočný charakter súčasného otepľovania," povedal Raphael Neukom z univerzity v Berne.
Hoci si vedci nedali za cieľ určiť, či majú na súčasnú klímu zásadný vplyv ľudia, ich výsledky jasne naznačujú, že je to tak. "Nesnažili sme sa zistiť, čo spôsobilo nedávne oteplenia. To bolo predmetom mnohých štúdií v minulosti a fakty vždy znova ukazujú, že za oteplením sú antropogenické príčiny," pokračoval Neukom. "Priamo to v našej práci neoverujeme. Môžeme len hádať, že prírodné príčiny podľa našich dát nestačia na to, aby spôsobili takú mieru oteplenia a priestorový obraz, ktorý dnes pozorujeme."
Výnimočná kvalita dát
Ostatní vedci sú kvalitou nových štúdií ohromení. "Štúdiu uskutočnili po celom svete s viac ako 700 záznamami za obdobie dvetisíc rokov. Majú koraly, jazerá aj pomocné dáta," zhrnula profesorka Daniela Schmidtová z univerzity v Bristole, ktorá sa podieľala na výskume. "A boli taktiež veľmi opatrní pri hodnotení dát a posudzovaní ich skreslenia, ktoré nevyhnutne obsahujú. Kvalita týchto dát a ich pokrytie je skutočným pokrokom. Je to úžasné," dodala.
Podľa mnohých expertov štúdia vyvracia celý rad tvrdení klimatických skeptikov v posledných desaťročiach. "Táto práca by mala konečne zabrániť popieračom klimatickej zmeny, aby tvrdili, že nedávno pozorované súvislé globálne otepľovanie je súčasťou prirodzeného prírodného cyklu," vyhlásil Mark Maslim z University College London, ktorý sa taktiež podieľal na štúdii. "Práca ukazuje jasný rozdiel medzi regionálnou a lokalizovanou zmenou klímy v minulosti a medzi skutočnými globálnymi dopadmi antropogenického vypúšťania skleníkových plynov," zhrnul Maslin.
