Mesiac sa pomaly zmenšuje. Z hrozna sa stáva hrozienko
V lunárnej kôre vedci objavili útesy, ktoré vznikli relatívne nedávno, prinajmenšom z geologického hľadiska - môžu byť staré len 100 miliónov rokov. Ako vznikli? Mesiac stráca na objeme vplyvom chladnutia jeho jadra, a postupne sa zmenšuje. Informoval o tom server Newsweek.
Krehká kôra Mesiaca
Objavy naznačujú, že útesy, alebo priesmyky či zlomy, ktoré vznikajú pri horizontálnom tlaku, keď sa tektonická doska nasúva nad druhú, vznikli v dôsledku tektonickej aktivity spojenej so zvrašťovaním Mesiaca, keď sa jeho vnútro postupne ochladzuje.
Počas toho, ako Mesiac chladne a zmenšuje sa, jeho kôra začína byť krehká a láme sa. Deje sa niečo podobné, ako keď bobuľa hrozna vysychá a stáva sa z nej hrozienko. Praskliny na povrchu vytvárajú priesmyky v povrchovej kôre.
Odvtedy, ako sonda Lunar Reconnaissance Orbiter odštartovala pred desiatimi rokmi svoju misiu, podarilo sa identifikovať viac než 3500 takýchto priesmykov. Tie, ktoré pôsobia svetlejšie, naznačujú relatívne čerstvo odhalené mesačné horniny. To znamená, že sa na Mesiaci odohrávajú mesačné verzie zemetrasenia - niečo ako mesiacotrasenie.
Nemohli za to meteority
V štúdii, ktorú začiatkom mája zverejnili v časopise Nature Geoscience, vedecký tím preveril údaje zo sondy LRO a porovnal ich s miestami mesačných zemetrasení, ktoré boli zaznamenané v 60. a 70. rokoch v rámci programu Apollo. Ich zistenia ukazujú, že tieto lunárne otrasy boli veľmi blízko identifikovaných útesov. To naznačuje, že otrasy na Mesiaci prebiehajú v dôsledku tektonickej aktivity.
Tím vedený Thomasom Wattersom zo Strediska pre pozemské a planetárne štúdie Smithsonovho inštitútu preskúmal 28 mesačných otrasov, ktoré zaznamenali seizmometre Apolla. Vytvorili algoritmus, ktorý im umožnil zistiť presnejšie miesto epicentra každého z otrasov. Potvrdili, že k najmenej ôsmim otrasom došlo na mieste zlomov, čiže ich príčinou neboli dopady meteoritov.
Tím vedcov zistil aj to, že šesť týchto otrasov sa stalo v čase, keď bol Mesiac v najvzdialenejšom bode od Zeme. V tejto dobe zvyšuje slapová sila pozemskej gravidácie pravdepodobnosť posunov v blízkosti zlomových línií v mesačnej kôre.
Potrebujeme sa vrátiť na Mesiac
"Myslíme si, že je veľmi pravdepodobné, že týchto osem otrasov vyvolal tlak zmršťujúcej sa mesačnej kôry. To znamená, že seizmometre programu Apollo zachytili zmenšovanie Mesiaca a taktiež to, že je stále tektonicky aktívny," uviedol Watters.
"Nestáva sa príliš často, aby sme pozorovali aktívnu tektoniku niekde inde než na Zemi, takže je veľmi vzrušujúce vidieť, že tieto zlomy stále vytvárajú mesačné otrasy," dodal Nicholas Schmerr z Marylandskej univerzity, ktorý sa taktiež podieľal na štúdii.
"Pre mňa tieto zistenia zdôrazňujú, že sa potrebujeme vrátiť naspäť na Mesiac. Z misií Apollo sme sa dozvedeli mnoho, ale zatiaľ len zľahka kĺžeme po povrchu. S väčšou sieťou moderných seizmometrov by sme mohli urobiť obrovský pokrok v našom chápaní geológie Mesiaca," zdôraznil Schmerr.
