Výskum s dvojičkami ukázal, ako vesmírny let mení telo
Organizmus amerického astronauta Scotta Kellyho sa počas 340 dní, ktoré strávil vo vesmíre, v mnohých smeroch zmenil, ale po návrate sa až na výnimky vrátil do normálu. Vyplýva to z výskumu amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír, ktorý porovnával životné funkcie Scotta Kellyho a jeho dvojčaťa Marka.
Plány na rok 2033
Výskum uskutočnili v rámci príprav ľudí na dlhodobé vesmírne cesty, napríklad na Mars, dosiahnutie ktorého môže trvať dva až tri roky a NASA ho plánuje uskutočniť okolo roku 2033.
Scott Kelly pobudol na Medzinárodnej vesmírnej stanici v období rokov 2015 a 2016, zatiaľ čo Mark, ktorý býval taktiež astronautom, ostal na Zemi. Biometrické údaje oboch bratov dokumentovalo 84 odborníkov z 12 univerzít. Zaujímali sa o zmeny na bunkovej úrovni, fyziologický stav aj poznávacie funkcie. Štúdia, ktorá vyšla v odbornom časopise Science, sa označuje za "najúplnejší prehľad reakcie ľudského organizmu na vesmírny let".
Andy Feinberg z Univerzity Johnsa Hopkinsa, ktorý sa zúčastnil na výskume, povedal, že ako dvojičky majú bratia Kellyovci "v zásade zhodný genetický kód", takže všetky zmeny zdokumentované počas Scottovej cesty sa môžu pripísať pobytu vo vesmíre.
Vplyv na zdravie buniek
Stav bratov sa kontroloval pred letom, počas neho aj po ňom. Na Zem boli z ISS dopravené prostredníctvom zásobovacích rakiet vzorky Scottovej krvi aj exkrementov. V rovnakom rytme bol sledovaný aj Mark. Scott sa po návrate sťažoval na podobnú únavu ako pri chrípke. Väčšina všetkých ťažkostí ustúpila do šiestich mesiacov.
Medzi meranými údajmi bola okrem iného hrúbka krčnej tepny, ktorej zhrubnutie môže signalizovať kardiovaskulárne choroby alebo riziká mozgovej mŕtvice. "Naším hlavným objavom je, že Scottova tepna sa za letu zosilnila a zostala v tomto stave počas celej misie," zdôraznil Stuart Lee z NASA. U Marka nič podobné vedci nezaznamenali. Scott na ISS stratil sedem percent telesnej hmotnosti, zatiaľ čo Markova váha sa za rovnaké obdobie zvýšila o štyri percentá.
Kognitívne testy uskutočnili pred, počas aj po Scottovom pobyte a zaznamenali zníženie jeho poznávacích schopností. Došlo aj k zmene črevných mikróbov, poškodeniu DNA a predĺženiu telomérov, teda koncových častí chromozómov. Po návrate na Zem však vedci u Scotta konštatovali urýchlené skracovanie i úbytok telomérov, čo môže byť negatívnym dôsledkom vesmírneho pobytu na zdravie buniek. Teloméry sa u ľudí skracujú vekom a sú znakom starnutia.
Nebezpečenstvo radiácie
Vedcov zaujímali aj zmeny na úrovni génov. Väčšina, ale nie všetky sa po Scottovom návrate vrátili do normálneho stavu. Tie, ktoré sa na normálnu úroveň nedostali, sa viažu na imunitný systém. Odborníci sa domnievajú, že príčinou môže byť napríklad vesmírne žiarenie a pobyt v stave bez tiaže. ISS obieha na dráhe, ktorá sa nachádza pod radiačnými pásmi, ktoré sú v okolí našej planéty. Steven Platts z NASA vysvetlil, že na ISS ide teda o vystavenie omnoho menšej dávke radiácie, ako to bude pri lete na Mars.
Zistilo sa taktiež, že Scottov imunitný systém reagoval vo vesmíre správne a pri aplikácii vakcíny proti chrípke jeho telo pracovalo rovnako, ako na Zemi. NASA považuje imunitný systém astronautov za zásadný ukazovateľ pre výber ľudí na dlhodobé vesmírne pobyty. Odborníci majú v pláne ďalší výskum, ktorý by vychádzal z toho prvého. "Posaďte ma do kabíny, som pripravený," žartoval päťdesiatročný Scott Kelly.
