Falošné správy už nepochádzajú z Ruska, hrozba sa skrýva doma
Šírenie falošných správ už neznamená len hordy ruských trollov. Kým sa Európska únia pripravovala na rozhodujúce voľby do Európskeho parlamentu, falošné správy a extrémistické príspevky na sociálnych sieťach šírili skôr domáce skupiny než zahraničné mocnosti, hovoria odborníci.
Prepracované taktiky populizmu
Po zásahoch Ruska do prezidentských volieb v USA v roku 2016 a údajných dezinformačných kampaniach počas britského referenda o brexite v tom istom roku sa objavili obavy, že aj voľby do EP by mohli byť ľahkým terčom kybernetických útokov zo zahraničia. Nič také neprišlo, napriek tomu sa internetom šírila vlna falošných informácií, ktorá mala narušiť obraz Európskej únie a ktorá sa objavila aj počas predošlých eurovolieb v roku 2014.
Podľa Sashy Havlicekovej, riaditeľky Inštitútu pre strategický dialóg, bola predtým povaha falošných informácií prevažne o Rusku a odhaľovaní softwareových robotov. V súčasnosti sa týka krajnej pravice naprieč štátmi a menej sa prejavuje falošnými správami, o to viac však nenávistnými prejavmi a omnoho prepracovanejšími taktikami, ktoré slúžia k posilneniu populistických príbehov, uviedla riaditeľka londýnskej inštitúcie. "Nehovoríme, že nedochádza k ruskej aktivite, ale je určite ťažšie ju odhaliť," spresňuje Havliceková.
Od varenia a futbalu k politike
Všeobecným trendom je aktivita európskych populistických a krajne pravicových skupín "manipulovať s informáciami" prostredníctvom väčšieho množstva nenápadných správ a šíriť názory namierené proti imigrácii, homosexuálom, alebo popierajúce globálne otepľovanie. Pre vlády a technologické firmy je omnoho ťažšie reagovať na túto "vojnu naratívov". Situácii nepomáha, že sa niektorí svetoví lídri na šírení falošných správ sami podieľajú.
Christoph Schott z organizácie Avaaz uviedol, že falošné správy sa bežne šíria pomocou taktiky, pri ktorej stránky lákajú fanúšikov na všeobecné témy ako futbal alebo varenie, neskôr však začnú pridávať politické príspevky. Cieľom je zasiať "semienka nedôvery, ktoré pomaly narúšajú dôveru v inštitúcie a dlhodobo rozdeľujú spoločnosť," uviedol Schott.
V čase eurovolieb firmy Facebook a Twitter uviedli, že žiadny nárast kybernetických útokov nezaznamenali. Jednou z príčin môže byť povaha volieb do EP, ktoré sa vyznačujú nízkou účasťou a tým, že voliči sa často rozhodujú podľa domácej politickej situácie.
Hoaxy v súkromných sférach
Dôvodom môže byť aj to, že sa nepátra na správnych miestach. Vedci z Oxfordskej univerzity skúmali tweety, ktoré súviseli s eurovoľbami a zistili, že len zlomok z nich pochádzal z Ruska alebo z nedôveryhodných zdrojov. Väčšina bola z tzv. mainstreamových médií. Správy z alternatívnych zdrojov môžu byť napriek tomu omnoho populárnejšie, než tie zo seriózneho prostredia.
Najčítanejšie články sa týkali populistických tém ako imigrácia alebo islamofóbia. Ďalšie útočili na európskych lídrov a strany a vyjadrovali euroskepticizmus. Vedci takto analyzovali okolo 585 000 príspevkov na twitteri v siedmich európskych jazykoch.
Príspevky na twitteri alebo na Facebooku nie sú všetko. Veľká časť rozhovorov sa presúva do súkromných skupín alebo na šifrované aplikácie, ktoré vlády nedokážu jednoducho sledovať, hovorí Clara Jiménezová Cruzová, zakladateľka španielskej organizácie Maldita.es, ktorá overuje fakty. WhatsApp, v ktorom sa tretím stranám obtiažne nahliada do súkromných rozhovorov, je prvým miestom, kde sa hoaxy objavujú a nájdeme ich tam najviac, dodáva odborníčka.
