Aký by bol život bez Facebooku? Veľká štúdia prináša odpoveď
Horší prehľad o aktuálnych udalostiach, výrazne nižšia miera polarizácie pri hodnotení spoločenských problémov a "malé, avšak významné" zlepšenie celkového duševného rozpoloženia. Aj takto sa prejavila mesačná prestávka od Facebooku na účastníkoch nového výskumu vedcov zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii.
Doposiaľ najdôslednejší výskum
Zmena psychického stavu sa údajne prejavila u aktívnych aj u pasívnych užívateľov sociálnej siete. Výskum tímu zo Stanfordu označil denník The New York Times za doposiaľ najdôslednejší svojho druhu. Zúčastnilo sa na ňom viac než 2500 osôb, pričom subjekty museli najskôr tráviť na Facebooku aspoň 15 minút denne. Časť z nich po náhodnom výbere utvorila kontrolnú skupinu, ostatní potom dostali 102 dolárov za to, aby pred voľbami do amerického Kongresu na 4 týždne prestali používať sociálnu sieť.
Autori štúdie ich správanie, a s ním aj správanie kontrolnej skupiny, sledovali prostredníctvom viacerých kanálov vrátane SMS správ, dotazníkov či dát o aktivite na twitteri. Ukázalo sa, že ľudia nezaplnili priestor, ktorý predtým venovali facebooku, žiadnou inou sociálnou sieťou či všeobecne aktivitou na internete.
Naopak, uvoľnený čas, v priemere asi hodinu denne, využili najrôznejšími "offline" činnosťami a trávili viac času s rodinou a priateľmi, ale aj sledovaním televízie. Oproti osobám z kontrolnej skupiny začali Facebook využívať výrazne menej aj po skončení experimentu.
Ste aktívni alebo pasívni?
"Deaktivácia spôsobila malé, ale významné zlepšenie duševnej pohody, obzvlášť pri hodnotení vlastného pocitu šťastia, uspokojenosti zo života, depresie a úzkostí," uvádzajú americkí vedci. Podotýkajú však, že celkový dopad na psychiku nebol tak markantný, ako naznačujú štúdie, ktoré boli zrealizované skôr.
Pozitívny dopad sa vraj týkal aktívnych aj pasívnych užívateľov. "Našli sme minimum dôkazov, ktoré by podporovali hypotézu nastolenú predošlými prácami, podľa ktorých facebook môže byť lepší pre aktívnych užívateľov, teda napríklad pre tých, ktorí pravidelne pridávajú komentáre k fotkám a statusom priateľov a príbuzných, než aby len pasívne sledovali príspevky," hovorí jeden z ďalších záverov.
V neposlednom rade sa autori výskumu zamerali na prehľad účastníkov o aktuálnych udalostiach či ich politickú angažovanosť. Zistili, že facebookoví abstinenti boli menej informovaní, na pravdepodobnosť účasti vo voľbách však zrejme experiment žiadny efekt nemal. "Deaktivácia" údajne neznížila "štatisticky významným spôsobom" politickú polarizáciu v zmysle vnímania osôb s iným presvedčením či aktuálnych správ, významne však poklesla polarizácia "názorov na politické problémy".
Prospech zo sociálnych sietí
"Ťažko povedať, ako si to máme interpretovať," povedal NYT jeden z autorov štúdie profesor Matthew Gentzkow. "Je možné, že keď ľudia vidia na Facebooku množstvo správ a politiky, polarizuje ich to. Ale keď potom na facebooku nie sú, neznamená to nutne, že ušetrený čas venujú čítaniu The New York Times," dodal. Štúdia zdôrazňuje, že v debatách o úskaliach sociálnych médií by sa nemalo zabúdať na množstvo ich prínosov pre užívateľov a fakt, že "napĺňajú hlboké a všeobecne rošírené potreby".
"V tejto štúdii vidíme, že vzostup sociálnych médií a obzvlášť Facebooku je dvojsečná zbraň," povedal Gentzkow. "Prešlo niekoľko rokov, keď Facebook nesmel urobiť chybu. Teraz máme za sebou niekoľko rokov, keď je všetko, čo robí, zlé. Facebook je buď najlepšia vec, akú sme kedy mali, alebo ničí ľudstvo. Je to úplne to isté ako diskusie okolo nástupu televízie. Musíme začať chápať nuansy toho, čo táto technológia vlastne so svetom robí," dodal.
Podľa Erika Brynjolfssona z Massachusettského technického inštitútu odviedli Gentzkow a jeho tím skvelú prácu, pričom dokázali nájsť kauzálne súvislosti. "Toto je cesta, ako zodpovedať otázky tohto typu," povedal NYT.
