Chyba charakteru? Klamstvo je dôležitým ochranným štítom
Mnoho vedcov verí, že ľudia si začali navzájom klamať prakticky hneď, ako vynašli jazyk. Klamstvo primárne funguje ako spôsob, ako si presadiť svoje. Má však aj ďalší rozmer, píše BBC News.
Evolučná nevyhnutnosť a ochrana
Naprieč celou ľudskou históriou fungovalo klamanie ako "evolučná nevyhnutnosť, ktorá nás chráni", uvádza Michael Lewis, profesor pediatrie a psychiatrie Rutgersovej univerzity. Práve ochrana pred postihmi je dôvodom, prečo je v súčasnosti klamať populárne po celom svete. Keby sme museli odhaliť všetky lži, potom by sa v krajinách, kde sú nevera alebo homosexualita ilegálne, ocitlo mnoho životov v ohrození.
Klamstvo nám však prospieva aj v situáciách, keď nejde o život, napríklad v práci. Keby sme vedeniu prezradili, čo si o ňom skutočne myslíme, alebo prečo sme nesplnili úlohu, mohli by nás prepustiť alebo preradiť. Klameme aj preto, aby sme vyzerali lepšie a udržali dojem profesionality.
"Nedávno som sa oneskoril a povedal som, že metro meškalo," hovorí Kang Lee, profesor aplikovanej psychológie a ľudského rozvoja na Torontskej univerzite. "V skutočnosti metro nemeškalo. Prišiel som neskoro z vlastnej viny, ale mal som pocit, že by pre mňa profesionálne nebolo dobré, ak by to moji kolegovia vedeli."
Bezcitnosť úprimného sveta
Vo svete bez lží by taktiež bolo oveľa viac zranených citov. Väčšine z nás by svet bez klamstiev zasadil okamžitú ranu do vlastného sebahodnotenia, hovorí Dan Ariely, profesor psychológie a behaviorálnej ekonomiky Dukeovej univerzity.
"Život výhradne bez klamstiev by prinášal úprimnejšiu, brutálnejšiu spätnú väzbu o našej práci, o spôsobe, akým sa obliekame, ako vyzeráme, o všetkých podrobnostiach," dodal. "Uvedomili by sme si, že nám ľudia venujú omnoho menej pozornosti a že nie sme takí dôležití, ako si myslíme." Na druhej strane by nám dokonale úprimná spätná väzba dala šancu na vlastný rozvoj a zlepšenie. Ale či by to za to skutočne stálo, tým si Ariely nie je istý.
Rany zasadené nášmu sebavedomiu by ovplyvňovali náš vývoj od samotného narodenia. "Predstavte si, ako za vami príde dieťa a povie, aha, rodičia, čo som nakreslil. A vy odpoviete, že je to príšerné," uviedol Kang Lee.
Sociálna hodnota klamstva
"Negatívny dopad by bol okamžitý a zmizla by aj časť detskej nevinnosti, vrátane viery v Ježiška alebo čerta s Mikulášom. Namiesto toho by deti boli po prvých zvedavých otázkach vystavené drsnej životnej realite. Existuje množstvo vecí, ktoré by deti nepochopili," uvažuje Paul Ekman, profesor psychológie Kalifornskej univerzity v San Franciscu. "Väčšina utajovania skutočnosti pred deťmi zo strany rodičov sa nedeje v zlom, práve naopak."
Samotné deti chápu sociálnu hodnotu klamstva už od veľmi mladého veku. "Mama napríklad povie dieťaťu, že babička sa mu chystá dať darček, a dieťa musí babičke povedať, že sa mu darček páči, aby ju to nemrzelo," uviedol Lewis.
Do veku troch alebo štyroch rokov už podľa štúdií mnoho detí zvláda umenie zdvorilých lží. Počas experimentov Lewis taktiež zistil, že čím inteligentnejšie a citovo vyzretejšie dieťa je, tým pravdepodobnejšie je, že zaklame, ak sa pozrie na hračku, na ktorú malo zákaz sa pozerať.
