Zmeny klímy majú drastický dopad na klenoty Zeme, niektoré zaniknú
Benátky sa postupne potápajú a austrálsky Veľký bariérový útes bledne a odumiera. Meniaca sa klíma má drastický dopad na najcennejšie miesta svetového dedičstva, varuje CNN.
Globálne otepľovanie na vlastné oči
Doteraz bolo na zoznam miest s mimoriadnym významom pre ľudstvo zapísaných viac ako 1000 položiek. S tým, ako sa svet najmä pričinením ľudskej činnosti otepľuje, môžu niektoré z lokalít o svoj mimoriadny význam prísť, alebo dokonca zaniknúť. Snáď najsmutnejším príkladom je impozantný ľadovcový fjord v grónskom Ililissate, kde sa ľadovec Sermeq Kujalleq čiastočne vplyvom globálneho otepľovania roztápa doslova pred očami. Grónske úrady dokonca do fjordu lákajú ľudí, ktorí chcú na vlastné oči vidieť globálne otepľovanie.
"Prakticky každé miesto zapísané v zozname svetového dedičstva, je do nejakej miery ohrozené zmenou klímy," upozorňuje Adam Markham z americkej mimovládnej organizácie Union of Concerned Scientists, teda Zväz znepokojených vedcov.
Na niektorých miestach je bezprostredné ohrozenie úplne zreteľné. Napríklad americký Yellowstonský národný park zažíva oproti minulým časom teplejšie zimy s menším množstvom snehových zrážok, rieky sa v ňom otepľujú, jazerá a mokrade sa zmenšujú a predlžujú sa obdobia s rizikom požiarov. Upozorňujú na to v spoločnej správe Program OSN pre životné prostredie, UNESCO a Union of Concerned Scientists. Vedci odhadujú, že takmer polovica mokradí v tejto oblasti by mohla v nasledujúcich rokoch zmiznúť a namiesto hustých lesov sa budeme stretávať s omnoho zriedkavejším lesným porastom.
Zmeny klímy majú drastický dopad na klenoty Zeme, niektoré zaniknú
Najrýchlejšie rastúca hrozba
V dôsledku meteorologického javu El Nino sa otepľujú vody oceánu v okolí Galapág, čím sú ohrozené zdroje potravy, na ktorých závisí mnoho tamojších druhov. Stúpajúca hladina oceánu a vyššie vlny znamenajú riziko aj pre obrovské sochy na Veľkonočnom ostrove.
Každú štvrtú položku na Zozname svetového dedičstva OSN podľa hodnotenia Medzinárodného zväzu ochrany prírody silne ohrozujú zmeny klímy. Ide o "najrýchlejšie rastúcu hrozbu", uvádza organizácia. Stúpajúca teplota vody v moriach má v posledných rokoch negatívny dopad na koralové útesy, ako napríklad atol Aldabra v Indickom oceáne, Belizský bariérový útes alebo austrálsky Veľký bariérový útes. Stúpanie teploty vody v rokoch 2016 a 2017 zničilo asi polovicu koralov Veľkého bariérového útesu a mnoho ďalších inde vo svete.
Pokiaľ sa zmeny nespomalia, IUCN predpovedá temnú budúcnosť aj ďalším miestam. Mechtild Rösslerová z UNESCO hovorí, že táto organizácia priebežne sleduje dopad zmien klímy na svetové dedičstvo ľudstva. "Pokiaľ tieto miesta nedokážeme ochrániť pred hrozbami, a ide tu o mnoho rizík, ako bude vyzerať naša budúcnosť? Dohoda o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva hovorí, že miesta mimoriadneho záujmu je potrebné odovzdať nasledujúcim generáciám. Pokiaľ nebudeme mať čo odovzdať, potom pôjde o dramatickú situáciu," hovorí.
Nie je možné chrániť všetky miesta
Podľa Markhama by jedným z riešení mohlo byť vytvorenie indexu zraniteľnosti voči klíme. To by krajinám, ktoré sa o miesta svetového významu starajú, umožnilo lepšie pochopiť a sledovať klimatické zmeny a dokázať na ne účinnejšie reagovať. Podľa Rösslerovej je potrebné vytvoriť stratégie, ako sa prispôsobiť mimoriadnym udalostiam vyvolaným počasím. Často je podľa nej dobré čerpať zo znalostí a skúseností miestnych ľudí. Napríklad v prírodno-kultúrnej oblasti Sierra de Tramuntana na španielskej Mallorke, ktorá čelí nedostatku vody, ľudia úspešne obnovili tradičné zavlažovacie systémy.
Adam Markham z Union of Concerned Scientists pripúšťa, že nie je možné chrániť všetky miesta, najmä nie tie v menej rozvinutých častiach sveta. Je presvedčený, že ľudia, ktorí sa o perly svetového dedičstva starajú, premýšľajú o tom, ako sa so zmenami klímy vyrovnať. Pochybuje však o tom, že by vlády jednotlivých krajín robili dosť pre to, aby zmeny spomalili. Markham pripomína, že v súvislosti s klimatickými zmenami vždy príde aj reč na splenie cieľov stanovených Parížskou dohodou.
Parížskou dohodou sa svetoví politici v roku 2015 zaviazali udržať zvyšovanie teploty "výrazne pod dvomi stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote 1,5 stupňa" v porovnaní s teplotou v predindustriálnom období. "K tomu sa momentálne bohužiaľ vôbec nepribližujeme," pripomína Markham. "Pokiaľ nebude splnená Parížska dohoda, stratíme mnoho položiek zo zoznamu svetového dedičstva," varuje.
