Na Ukrajine odhlasovali stanné právo. Čo to znamená pre ľudí?
Vyhlásenie stanného práva, ktoré už podpísal prezident Petro Porošenko, môže znamenať výrazný zásah do života obyvateľov krajiny. Ukrajinský parlament odhlasoval zavedenie stanného práva na 30 dní. O obmedzeniach, ktoré by z tohto opatrenia pre Ukrajincov vyplynuli, napísali anglicky písané noviny Kyiv Post. Denník upozorňuje, že Ukrajina sa týmto opatreniam vyhýbala aj počas vojny, ktorá vypukla v roku 2014.
Účinnosť nadobúda Porošenkovým podpisom
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok podpísal výnos o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany vyhlásiť v krajine stanné právo, ktoré malo platiť od 26. novembra do 25. januára 2019. Po skrátení na 30 dní by malo stanné právo podľa Porošenka platiť od 28. novembra, uviedla agentúra Reuters.
Ako napísala agentúra Interfax-Ukrajina, Porošenkovým podpisom nadobúda účinnosť rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (SNBO) z 26. novembra "o mimoriadnych opatreniach na zabezpečenie štátnej suverenity a nezávislosti Ukrajiny a zavedenie stanného práva na Ukrajine". Príslušný prezidentský výnos bol zverejnený na oficiálnom webe hlavy štátu. Agentúra Interfax-Ukrajina poznamenala, že rozhodnutie SNBO bolo zverejnené bez bodu č. 12, ktorý podlieha utajeniu. Výnos nadobúda platnosť svojím zverejnením. Kontrolovať jeho plnenie je v kompetencii tajomníka SNBO Oleksandra Turčynova.
Posádky i lode zadržali
Vyhlásenie stanného práva je reakciou na incident, ktorý sa v nedeľu odohral v Azovskom mori. Rusko tvrdí, že plavidlá ukrajinských námorných síl - Berďansk, Nikopol a Jany Kapu - v nedeľu narušili ruskú hranicu, nereagovali na výzvy sprevádzajúcich plavidiel pohraničnej služby FSB a Čiernomorskej flotily a dopustili sa nebezpečného manévrovania. Posádky i lode boli zadržané.
Velenie ukrajinskej armády informovalo, že do incidentu s ruskými loďami prerástol vopred naplánovaný presun ukrajinských plavidiel z prístavu Odesa do prístavu Mariupol, ktorý sa začal 23. novembra. Plavbu ukrajinských lodí cez víkend zastavila informácia o zatvorení plavebnej zóny v Kerčskom prielive, ktorú však medzinárodné inštitúcie nepotvrdili. Ukrajinské plavidlá preto pokračovali v plavbe aj v nedeľu.
O uzavretí plavebnej zóny boli ukrajinské plavidlá i medzinárodné úrady informované až v nedeľu popoludní. Ukrajina pritom tvrdí, že táto informácia sa nezakladala na pravde, pretože popod most cez Kerčský prieliv v danom čase preplávalo niekoľko ruských lodí. Napriek tomu ukrajinské velenie v nedeľu popoludní rozhodlo o návrate ukrajinských plavidiel do Odesy.
Spustili paľbu
V čase, keď tieto lode menili kurz, však posádky hliadkujúcich ruských plavidiel spustili paľbu, tvrdí ukrajinská strana. Pri incidente bolo podľa ukrajinských zdrojov zranených najmenej šesť ukrajinských vojakov, pričom stav dvoch z nich je údajne ťažký. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za tento incident, ktorý rovnako zhodne označujú za provokáciu druhej strany.
Na základe bilaterálnej dohody majú Rusko i Ukrajina právo využívať Azovské more, ktoré s Čiernym morom spája práve Kerčský prieliv. Ruské námorné sily však v posledných mesiacoch výrazne posilňujú svoju prítomnosť v Kerčskom prielive a došlo aj k viacerým incidentom s ukrajinskými plavidlami. Tento stav trvá odvtedy, ako Rusko sprevádzkovalo Kerčský most, ktorý spája Krymský polostrov priamo s pevninským Ruskom.
