Nová dimenzia vojny? Ako na Slovensku reagujú na azovský incident
Ukrajina sa po incidente v Azovskom mori, pri ktorom Rusko strieľalo na ukrajinské lode a zajalo ich, ocitla v bojovej pohotovosti a prezident Petro Porošenko vyhlásil stanné právo. Ako na túto udalosť, ktorá opäť zvýšila napätie v rusko-ukrajinských vzťahoch, reagujú opoziční a koaliční politici na Slovensku?
Kiska: Je to neakceptovateľné
Prezident Andrej Kiska považuje zvyšovanie napätia na okupovanom Kryme a v Azovskom mori za neakceptovateľné. V reakcii na zajatie ukrajinských lodí to napísal prezidentov poradca pre komunikáciu Roman Krpelan. Podľa prezidenta je nevyhnutné zastaviť eskaláciu, zdržať sa agresívnych krokov a upokojiť situáciu. "Slovenská republika neuznáva nelegálnu anexiu Krymu a podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach," pripomenul prezidentov poradca.
Slovensko vyzýva Ruskú federáciu na umožnenie voľného prístupu cez Kerčský prieliv a k ukrajinským prístavom na pobreží Azovského mora v súlade s medzinárodným právom. Slovensko zároveň vyzýva Kyjev aj Kremeľ k rozvahe s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu vyhroteniu napätia. Uvádza sa to vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí k eskalácii situácie v Kerčskom prielive. Ako sa ďalej dodáva, rezort situáciu pozorne sleduje, nárast napätia ich vážne znepokojuje.
"Kroky vedúce k eskalácii napätia na anektovanom Kryme, v Azovskom a Čiernom mori porušujú zvrchovanosť Ukrajiny a podrývajú bezpečnosť a stabilitu v širšom regióne," píše sa ďalej vo vyhlásení. "Záleží nám na upokojení situácie a na hľadaní politických riešení, ktoré prispejú k mierovému urovnaniu existujúcich sporov. V tomto kontexte bude situácia na Ukrajine jednou z priorít nášho predsedníctva v OBSE," informuje ďalej rezort. Takisto pripomenuli, že Slovensko neuznáva anexiu Krymu a plne podporuje suverenitu Ukrajiny a jej územnú celistvosť v medzinárodne uznaných hraniciach.
Incident v Azovskom mori, pri ktorom ruská strana zajala tri ukrajinské lode, je podľa predsedníčky Zahraničného výboru NR SR Kataríny Cséfalvayovej (Most-Híd) ďalším aktom agresie Ruska voči Ukrajine. Myslí si preto, že Slovensko, Európska únia aj medzinárodné spoločenstvo by mali jednoznačne stáť na strane Ukrajiny. "Ukrajina má svoje prístavy v Azovskom mori a na využívanie týchto vôd má jednoznačné právo," upozornila Cséfalvayová. Ruská aj ukrajinská strana by sa teraz podľa nej mali zdržať ďalších krokov smerujúcich k zvyšovaniu napätia a hľadať mierové riešenie. "Eskalácia napätia je smutnou správou pre svetové spoločenstvo," poznamenala.
SNS: Počkajme si na vyšetrovanie
"Je to nepríjemná udalosť," súhlasí podpredseda výboru Jaroslav Paška (SNS). Podľa neho si však treba počkať na nezávislé vyšetrovanie, ktoré ukáže či išlo o nedorozumenie alebo úmysel jednej, alebo druhej strany.
Rusko otvoreným útokom na ukrajinské lode podľa štátneho tajomníka rezortu obrany Róberta Ondrejcsáka (Most-Híd) dramaticky eskaluje konflikt s Ukrajinou. "Po ilegálnej anexii Krymu a vojenských operáciách na východe Ukrajiny, tým vojna získava novú dimenziu. Snáď to prebudí do reality aj tých, ktorí stále snívajú o večnom priateľstve s Moskvou či o budovaní "mostov" medzi východom a západom. Mimochodom, most nad Kerčským prielivom, v blízkosti ktorého sa agresívne kroky odohrali, bol tiež postavený v rozpore s medzinárodným právom," uviedol na svojom facebookovom profile Ondrejcsák. Na útok reagovali aj opozičné strany OĽaNO, SaS a OKS.
OĽaNO v reakcii odsudzuje "túto agresiu, ktorá je len ďalším príkladom, kedy Ruská federácia opätovne porušuje medzinárodné právo a zbytočne zvyšuje napätie v regióne. Kerčský prieplav je dôležitou obchodnou cestou. Je preto kľúčové, aby táto medzinárodná vodná cesta bola bezpečne prístupná pre všetkých", uvádza hnutie. Ukrajina je pre Slovenskú republiku strategickým partnerom, upozorňujú matovičovci. "Zároveň upozorňujeme, že SR doposiaľ nemá aktualizovanú Bezpečnostnú ani Obrannú stratégiu, ktorú predseda NR SR Andrej Danko doteraz nezaradil do rokovania parlamentu. Pokiaľ je súčasťou vládnej koalície SNS, priorita bezpečnostnej a obrannej agendy nie je garantovaná ani v domácich ani v zahraničných otázkach," dodáva sa v stanovisku.
SaS je znepokojená
Sloboda a Solidarita so znepokojením prijala správu o incidente medzi ruskými a ukrajinskými ozbrojenými silami v blízkosti polostrova Krym, ktorý anektovalo Rusko. "Prístup do Azovského mora, a teda k svojmu pobrežiu a prístavom je zvrchovaným právom Ukrajiny a Rusko nemá právo ukrajinským lodiam v tom brániť bez ohľadu na to, či ide o lode obchodné alebo vojenské. Očakávame, že namiesto eskalovania napätia sa ruské velenie námorných síl ukrajinskej strane ospravedlní a útoky ruských lodí na ukrajinské plavidlá sa nebudú opakovať," uviedol poslanec a límlíder pre zahraničnú politiku Martin Klus s tým, že v strane sú presvedčení, že len okamžité dodržiavanie už dohodnutých pravidiel - Minských dohôd, a hľadanie diplomatického riešenia pomôže riešiť celú napätú situáciu v regióne.
Občianska konzervatívna strana odsudzuje útok ruských ozbrojených jednotiek na ukrajinské lode plaviace sa v medzinárodných vodách a očakáva rozhodné stanovisko Európskej únie, aj Slovenskej republiky. "Nech už boli dôvodom pre túto ruskú agresiu klesajúce preferencie prezidenta Vladimíra Putina, alebo iba snaha ukázať Ukrajine a ďalším susedom Ruska, že Putinov režim sa na medzinárodné právo odvoláva, iba keď mu to vyhovuje, medzinárodné spoločenstvo musí v tomto prípade zaujať jednoznačný postoj," píše sa v stanovisku OKS s tým, že tento akt ruskej agresie iba potvrdzuje, že neexistuje žiadny dôvod na rozmrazenie sankcií, ktoré voči putinovskému Rusku prijala Európska únia. "Akékoľvek spochybňovanie týchto sankcií či dokonca snaha o ich zrušenie zo strany niektorých slovenských politikov na čele s predsedom parlamentu a SNS Andrejom Dankom je nahrávanie agresívnej politike Ruska a je v príkrom rozpore s bezpečnostnými záujmami Slovenska," uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytol predseda OKS a poslanec NR SR Ondrej Dostál. OKS vyslovuje podporu našim ukrajinským priateľom a demokraticky zvolenej ukrajinskej vláde.
Lode chceli preplávať cez prieliv
Situácia v Kerčskom prielive sa vyostrila, keď sa cezeň snažili preplávať tri ukrajinské lode plaviace sa z Odesy na pobreží Čierneho mora do Mariupoľa na pobreží Azovského mora a zaútočilo na ne ruské námorníctvo. Rusko tvrdí, že údajne prieliv dočasne uzatvorilo ale Ukrajinci túto dočasnú uzáveru nerešpektovali. Do jedného ukrajinského remorkéra narazila ruská loď a poškodila mu motor, na dva ukrajinské delové člny Rusi strieľali a všetky tri lode nakoniec zadržali. Podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov Rusi zadržali 23 námorníkov, pričom šesť pri incidente utrpelo zranenia, dvaja z nich vážne. Ruská tajná služba FSB tvrdí, že zranenia utrpeli traja ľudia.
Incident pridal napätiu, ktoré sa medzi krajinami vystupňovalo po ruskej anexii Krymu v roku 2014 a podpore separatistických povstalcov na východe Ukrajiny. Obe krajiny sa navzájom obviňujú z nedeľňajšieho incidentu. Na deeskaláciu napätia vyzvali Moskvu a Kyjev viacerí predstavitelia medzinárodnej komunity vrátane Severoatlantickej aliancie či Európskej únie.
Proti zadržaniu lodí protestovali pred ruským veľvyslanectvom v Kyjeve desiatky ľudí. Niektorí pred veľvyslanectvo položili papierové loďky, iní zase hádzali dymové granáty a zapaľovali pneumatiky naskladané pred budovou. Krajne pravicová skupina C14 na sociálnej sieti Facebook zverejnila fotografiu podpáleného auta s ruskými diplomatickými značkami, ktoré sa nachádzalo pred veľvyslanectvom. Protesty sa uskutočnili aj v západoukrajinskom Ľvove, kde ich zorganizovala krajne pravicová strana Národný zbor. Táto strana vyzvala aj na demonštráciu pred kanceláriou Petra Porošenka v Kyjeve. Prezident podľa strany nie je voči Rusku dostatočne agresívny.
