Neviete si vybrať z jedálneho lístka? Možnosti môžu zahltiť mozog
Ak ste sa niekedy pristihli, ako hypnotizujete dlhý jedálny lístok v reštaurácii a ste absolútne neschopní sa rozhodnúť, čo chcete na obed, potom ste zažili to, čo psychológovia nazývajú zahltenie možnosťami. Mozog postavený pred ohromné množstvo návzájom podobných možností má problém sa rozhodnúť, píše Medicalexpress.
Koľko džemov je už priveľa?
Štúdia, ktorú uskutočnili v Kalifornii takmer pred 20 rokmi, tento efekt pekne ilustruje. Vedci pripravili v obchode stôl s ponukou vzoriek džemov pre zákazníkov. Niekedy bolo na stole 24 vzoriek, niekedy len 6. Keď bolo na stole 24 vzoriek, boli ľudia ochotnejší ich ochutnať. Zároveň však boli menej náchylní si niektorý z ponúkaných produktov kúpiť. Keď bolo na stole len šesť džemov, zákazníci viac váhali, či sa pri ňom zastaviť. Ale ak to urobili, potom si s desaťnásobne vyššou pravdepodobnosťou nejaký džem aj kúpili.
Nemožnosť rozhodnúť sa, čo si dať na obed alebo aký džem si kúpiť, môže znieť triviálne, ale zahltenie možnosťami voľby môže mať občas vážne následky, hovorí Colin Camerer, profesor behaviorálnej ekonomiky na Kalifornskom technologickom inštitúte.
Ideálny počet možností
Ako príklad poslúži švédska čiastočná privatizácia systému dôchodkového poistenia. Vláda umožnila občanom presunúť časť svojich úspor na dôchodok do súkromných fondov. Poskytla ľuďom stovky fondov, z ktorých si mohli vybrať, a spustila veľkú propagačnú kampaň povzbudzujúcu obyvateľov, aby sa sami rozhodli.
Najprv sa takmer 70 percent dospelej populácie, ktorej sa táto možnosť týkala, ujala aktívnej role pri výbere fondu. Ich počet však rýchlo klesal. Po desiatich rokoch už len približne jedno percento Švédov v danej kategórii aktívne rozhodovalo o tom, kam uložiť svoje peniaze na dôchodok.
Camerer sa rozhodol zrealizovať štúdiu, aby zistil, ktoré časti mozgu sú za podobné rozhodovanie zodpovedné a koľkým možnostiam dáva mozog prednosť, keď sa o niečom rozhoduje.
Práca mozgu pri rozhodovaní
V rámci štúdie dostali dobrovoľníci na výber obrázky malebnej krajiny, ktoré si mohli nechať vytlačiť na nejaký predmet, napríklad na hrnček. Každý účastník dostal na výber zo série obrázkov, pričom séria obsahovala šesť, 12 alebo 24 fotografií. Počas rozhodovania snímali vedci mozgovú aktivitu s pomocou funkčnej magnetickej rezonancie.
Skeny odhalili mozgovú aktivitu vo dvoch častiach - v prednej cingulárnej kôre, kde sa zvažujú potenciálne náklady a výhody rozhodnutia a aktivovalo sa aj striatrum - hlboká oblasť sivej hmoty vo vnútri hemisfér koncového mozgu. Táto časť mozgu je zodpovedná za stanovovanie hodnoty, vysvetlil Camerer.
Aktivita v týchto dvoch oblastiach bola najvyššia pri účastníkoch, ktorí mali na výber z 12 možností, a najnižšia u tých, ktorí sa rozhodovali medzi šiestimi alebo 24 možnosťami. Podľa Camerera je tento vzorec aktivity zrejme výsledkom interakcie striatu a ACC pri zvažovaní potenciálu na odmenu (teda obrázku, ktorý bude na hrnčeku najkrajší) a zároveň množstva práce, akú bude mozog musieť vyvinúť, aby zvážil ponúkané možnosti.
Princíp námahy a odmeny
Keď sa zvyšuje počet možností, zvyšuje sa aj potenciálna odmena - ale v istom bode sa jej príťažlivosť zníži nutnosťou zvýšiť úsilie pri výberovom procese. "Chápeme to tak, že najlepšia možnosť z 12 je pravdepodobne dosť dobrá a výber z 24 už nebude takým veľkým vylepšením," povedal Camerer. A zároveň sa zvýši možnosť snahy, ktorú budeme musieť vyvinúť na zváženie všetkých možností.
Inými slovami, duševné úsilie a potenciálna odmena sa musia dostať do bodu, keď odmena nie je príliš nízka a snaha o jej výber nie je príliš vysoká. Dvanástka však podľa Camerera nie je žiadnym magickým číslom pre rozhodovanie. Podľa jeho odhadu sa ideálny počet možností výberu pohybuje niekde medzi ôsmimi a pätnástimi, a to na základe subjektívne vnímanej hodnoty odmeny, náročnosti zváženia všetkých možností a individuálnych vlastností jednotlivca.
