Dokážeme splniť požiadavky NATO, vyhlásil Kiska v Bruseli
Delegáciu na summite NATO v Bruseli vedie prezident Andrej Kiska. Pred novinármi vyhlásil, že naša krajina dokáže v budúcnosti splniť kolektívne požiadavky Severoatlantickej aliancie.
Silné posolstvo
Slovenská republika môže v rámci prebiehajúceho summitu NATO potvrdiť svoj záväzok, že do roku 2024 vyčlení dve percentá HDP pre rezort obrany. Uviedol prezident SR Andrej Kiska v Bruseli. Slovensko na summite okrem prezidenta Andreja Kisku zastupuje aj minister obrany Peter Gajdoš, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko.
Ministri sa zúčastnia separátnych akcií v rámci summitu. Gajdoš vo štvrtok ráno podpíše Memorandum o porozumení ohľadom spoločného potupu pri obstarávaní a skladovaní presne riadenej munície zbraňových systémov pozemných síl. "Všetci očakávame, že to nebude ľahký summit, nie ako summity, na ktoré sme boli doteraz zvyknutí," uviedol Kiska pred zahraničnými novinármi. Priznal, že je ako prezident SR hrdý na to, že prichádza na summit so sľubom od vlády, že Slovenská republika vyčlení dve percentá HDP na obranu.
Malo by sa tak stať najneskôr do roku 2024. Toho roku by príspevok SR mal byť vo výške 1,20 percent HDP, v roku 2020 sa zvýši na 1,60 percent HDP a do cieľového roku 2024 narastie na očakávané dve percentá. "Prichádzam ako jeden z tých dobrých. A som na to hrdý, lebo pred štyrmi rokmi, keď som začínal ako prezident, také niečo bolo iba snom. Vtedy naša krajina dávala maximálne jedno percento na obranu," vysvetlil Kiska. Vyjadril potešenie nad tým, že môže predstaviť "silné posolstvo", že Slovensko je a bude členom Aliancie, ktorý plní svoje záväzky a vyčlení v stanovenom termíne dve percentá z národného rozpočtu na obranu.
Dôležitá je bezpečnosť
Kiska upozornil, že samotná debata o vyšších výdavkoch na obranu nestačí, ak obyvatelia nebudú mať pocit bezpečia. Upozornil, že pobaltské krajiny sa oprávnene pýtajú, či ich NATO skutočne ubráni, ak sa Rusko rozhodne pre kroky ako na Ukrajine či v Gruzínsku. "Zdôraznil som, že Aliancia musí jasne ukázať, že dokáže rýchlo a operatívne reagovať premiestňovaním vojsk, ak to dokáže Rusko," uviedol Kiska.
Prezident priznal, že pred summitom boli obavy z toho, aká bude nálada a pracovná atmosféra rokovaní, avšak prvá časť aj napriek signálom o určitých rozporoch medzi spojencami potvrdila túžbu po jednote a solidarite. "Nikto nespochybnil tieto základne slová", spresnil Kiska. Vysvetlil, že ďalším posolstvom bolo to, že spojencov spájajú spoločné hodnoty a ak ich dokážeme zdieľať, tak ich dokážeme spoločne aj brániť.
Uviedol, že jeden z prvých prejavov mal americký prezident Donald Trump, ktorý zdôraznil, že jeho rodičia pochádzajú z Európy a že urobí všetko pre jednotu Aliancie a pre obranu mieru v Európe a vo svete. "Trump sa dotkol aj výšky nákladov, ktoré dávajú krajiny na obranu, a vyčítal viacerým členom, že nedostatočne plnia svoje záväzky. Vyjadril prianie, aby tieto výdavky boli vyššie," opísal situáciu Kiska.