Neznášate porážky? Hry nám prezrádzajú viac o tom, akí sme
Stratégia, taktika a vyjednávanie. Charakteristiky, ktoré rozvíjajú hry, môžu byť užitočné aj v reálnom živote, napríklad pri práci. Či už hry milujeme alebo neznášame, náš postoj k hrám veľa prezrádza o našej osobnosti, píše francúzsky týždenník L´Express.
Menej stresu, viac väzieb
Hry sa zďaleka neobmedzujú len na detský svet. Čoraz častejšie ich vyhľadávajú aj dospelí. Svedčí o tom najmä popularita Escape Games. "Sme v paradoxnej spoločnosti. Hovoríme len o práci a hry sú pritom všade," hovorí sociológ Aurélien Fouillet.
Hry prenikajú do všetkých častí našich životov. Zamestnancov často vyzývajú k tímovým hrám, ktoré stimulujú ich kreativitu. Hry na jednej strane znižujú stres a na druhej strane vytvárajú väzby. "Od 17. storočia je jadrom nášho sociálneho projektu upevnenie pozície jednotlivca. Cenou za túto emancipáciu je izolácia. Tvoríme osamelý dav, ako hovoril Baudelaire. Hra je určitou formou zdieľania," uvádza Fouilett.
Tridsaťročný Samuel spomína, ako hral karty so starým otcom. "Bol náročný. A ja som sa čoskoro naučil hrať karty ako dospelý," spomína. Vždy, keď sa naskytne príležitosť, zahrá si so svojimi priateľmi. "Karty, či už strategické alebo reflexné hry, vždy si to užijeme. Dôkazom je, že pri hre nikoho ani nenapadne pozerať na mobil," hovorí.
Neúspech bez následkov
Vo Francúzsku sa každých 38 sekúnd predá jedna hra Monopoly. "Hra mobilizuje naše zdroje zoči voči problémom alebo výzvam, rovnako ako v živote," uvádza psychoanalytik Saverio Tomasella. "Avšak s jedným rozdielom: rámec hry umožňuje cítiť sa silnejší, ak ide o vlastné schopnosti a skúsenosti. Prispieva k zvládaniu situácií, zvyšuje pohotovosť a posilňuje pocit úspešnosti a sebadôveru," dodáva.
Pri hre prežívame silné emócie, ktoré však nemajú dopad na náš život. "Neúspech nie je reálny, nemá žiadne dôsledky, naopak, uspokojenie je nepochybné," tvrdí tridsaťjedenročný Benjamin, ktorý je vášnivým hráčom. "Pri kolektívnej hre ide o to, dosiahnuť spoločne vytúžený cieľ. Prekonávame sami seba, prejavujeme súťaživosť bez toho, aby išlo o deštrukciu toho druhého," hovorí.
Prečo je prehrávať ťažké?
"Spoločenské hry ukazujú našu potrebu dobrodružstva v živote. Umožňujú ovládnuť našu agresivitu v boji bez nebezpečenstva," hovorí psychológ Luce Janin Devillars. Mária naopak pociťuje vzrušenie len pri hazardných hrách. "Len risk môže obnoviť môj záujem o hru Monopoly. Pri hre nikto dopredu nezvíťazí. Zároveň nezáleží na našej úrovni, všetci môžu mať šťastie. Rovnako ako v živote!" hovorí.
Pristúpiť na pravidlá hry znamená aj dokázať prijať porážku. To je veľmi ťažké pre tých, ktorí do hry vložia telo aj dušu. "Až do mojich dvadsiatich rokov ma dokázala prehra skutočne rozzúriť," spomína Samuel. "Ešte dnes ju nesiem ťažko. Hovorím si, že som do hry nevložil všetko. Keď hrá nešikovne môj partner, je to ešte ťažšie,"dodáva.
"Ľudia, ktorým robí prehrávanie problémy, spájajú svoju osobnú hodnotu s výsledkom hry. Ak uspejú, vyvodzujú z toho, že majú vysokú hodnotu. Ak prehrávajú, je to naopak," myslí si Saverio Tomasella. Či už sme k hrám ľahostajní alebo sme vášniví hráči, súťaživí alebo dávame prednosť ustupovaniu, všetci sa nakoniec chceme vrátiť do hry, aby sme sa naučili lepšie spoznať svoju vlastnú osobnosť.
