Je niekoľko druhov bordelárov. Niektorí sa zlozvyku nezbavia
Pre niektorých ľudí je upratovanie vlastnej izby, kancelárie alebo vnútra automobilu neprekonateľnou skúškou. Ako sa na problém dívajú psychológovia?
Psychologička pre zúfalých
Niektorí neporiadni ľudia síce svojou situáciou trpia, ale je pre nich nesmierne ťažké upratovať. Môže byť človek celoživotným bordelárom? "Existuje viac typov bordelárov," hovorí psychologička Laurence Einfaltová, ktorá je poradkyňou pre organizáciu domáceho a pracovného prostredia. Tým najzúfalejším ponúka sedenia, na ktorých ich naučí, ako si usporiadať svoje domáce prostredie.
"Väčšinou sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa nedokážu rozhodnúť. Majú problém rozlúčiť sa s vecami, pretože nikdy nevedia, kedy ich budú potrebovať. Čo najdlhšie odkladajú okamih, kedy by mali uložiť veci na svoje miesto. Z toho pochopiteľne vzniká neporiadok," cituje psychologičku Einfaltovú francúzsky týždenník L´Expres.
Tridsaťdvaročná Elise sa v tomto profile spoznáva. "Nedokážem povedať, či ide o lenivosť alebo o neschopnosť jednať. Trávim však viac času tým, že si hovorím, že to upracem, než tým, že by som reálne upratovala. Vždy mám strach, že nejakú vec, ktorú by som dala preč, budem potrebovať," priznáva.
Neporiadok ako forma rebélie
Ďalšou kategóriou sú rebeli. "Mať všetko v poriadku znamená rešpektovať určité pravidlá. Niektorí bordelári sa podvedome dožadujú slobody," vysvetľuje Einfaltová. Odpor k upratovaniu však môže súvisieť aj s výchovou. Otec alebo matka, ktorí boli príliš úzkostliví, môžu v deťoch vzbudiť chuť vzbúriť sa proti týmto zásadám, hneď ako začnú bývať sami.
"Bordelármi bývajú často dospievajúce deti. Rodičia sa často stretávajú s tým, že dieťa márne žiadajú, aby si v izbe upratalo. Myslím si, že tí z nás, ktorí ostali neporiadni aj vo vyššom veku, sú ešte stále v hĺbke duše adolescentmi," dopĺňa psychologička Emmenuelle Lacroixová.
"Ľudia, ktorí nie sú schopní upratať, často túžia po dokonalosti. Ale keď zistia, že svoj cieľ aj tak nikdy nedosiahnu, rezignujú a nechajú veci tak, ako sú," dodáva psychologička.
Štyridsaťročná Carole je nešťastná z toho, že na sociálnych sieťach nemôže zdieľať fotografie dokonalého a čistého interiéru v škandinávskom štýle. "To je môj sen. Žiť v miestnostiach, kde má všetko svoje miesto. Ale aj keď sa snažím, nikdy sa to nepodobá fotografiám, ktoré obdivujem na Instagrame," hovorí. Výsledkom je, že jednoducho necháva veci tak, ako sú.
Upratovať po etapách
Obe psychologičky sa zhodujú, že na sklonoch k neporiadku nie je nič dramatické. To však neznamená, že sa to nemôže stať problémom. Napríklad, keď človek, ktorý nedokáže upratovať, nadviaže vzťah alebo sa mu narodí dieťa. Niekedy vedie bordelárstvo aj k nepríjemným komplikáciám. Strata pasu niekoľko minút pred odchodom na letisko, zmiznutie páru topánok, alebo nehoda v domácnosti. "Keď sa neporiadok stane problémom pre dotyčnú osobu alebo pre jej okolie, je potrebné konať," radí Lacroixová.
"Je potrebné postupovať pomaly, po etapách. Prvou etapou je triedenie. Radím pacientom, aby začali v kuchyni a zlikvidovali všetko, čo je po záručnej lehote. Je lepšie nepúšťať sa hneď do vyhadzovania predmetov, ku ktorým máme silný citový vzťah. Potom prejdeme k lekárničke a nakoniec ku skrini alebo papierom," pokračuje psychologička.
Ide o to, uvoľniť priestor a racionalizovať jeho interiér. A pýtať sa pri každom predmete, ktorý si chceme nechať, dve veci: Je pekný? Je užitočný? Ak sú obe odpovede záporné, potom nie je žiadny dôvod si vec nechať.